Better | ▪nh & ai▪ ✔️

12. Weak word

Ross💕: Potrebujem sa nutne stretnúť.

Me: Som na tom podobne.

Ross💕: O dvadsať minút u nás?

Me: Samozrejme.

Vypla som mobil a pomaly sa zdvihla zo záhradnej hojdačky na ktorej som sedela a jedla svoje raňajky.

Tie som tiež rýchlo odložila a pobrala sa do predsiene obuť sa.

Keďže Rosie nebývala nejako ďaleko, bola som pri nej za necelých pätnásť minút, čiže ešte v predstihu.Zazvonila som na ich zvonček pri bráne a čakala, kým niekto príde otvoriť.

Za chvíľu došla k bráne hnedovlasá žena, Rosieina mama.

,,Louisa!Teba som tu už dlho nevidela.Poď ďalej."pozvala ma dnu a viedla ma cestou lemovanou všelijakými krásnymi kvetmi.Rosieina mama zbožňovala kvety, preto ich záhrada väčšinou pripomínala botanickú záhradu.

,,Prišla som za Rosie. Dlho sme spolu neboli."vysvetlila som jej.Len kývla hlavou a ja som sa pobrala hore schodmi.

Otvorila som dvere s menovkou Rosie a naskytol sa mi pohľad na hnedovlasú osobu ktorá sedela objímajúc si kolená pri okne.Mala pri tom zatvorené oči a vyzerala, akoby snívala.

,,Ehm...Ross?"ozvala som sa, no keď nereagovala, nútene som musela zakašľať.

,,Lou, ty si už tu?"otvorila oči.

,,Ako vidíš áno."

,,To je super.Ale chvíľu ešte počkaj."usmiala sa na mňa a znova zavrela oči.

Nechapajúco som na ňu pozerala.Potom som však začala pozerať na jej izbu, ktorá vyzerala akosi...inak.

Steny nezdobili už plagáty jej obľúbených kapiel ako predtým, keď som tu bola naposledy.

Na stenách teraz viseli plagáty akýchsi....démonov.Zhrozene som sa pozerala dookola.Okrem tých divných plagátov boli na stene pokreslené nejaké divné znaky.

,,Dievčatá, idem s Tylerom do mesta!"ozvalo sa z dolu. Rosie nič nehovorila, stále mala zavreté oči a niečo si mrmlala.

,,V poriadku!"zakričala som hlasno, aby ma jej mama počula.

,,Prečo tak vrieskaš?"konečne sa zdvihla na rovné nohy a pozrela na mňa.

,,Aby si tvoja mama nemyslela, že sme tu umreli, keď neodpovedáme.Aj keď....ty si od toho ďaleko nemala."uškrnula som sa.

,,Čože? Čo tým myslíš?"

,,No to čo si tu pred chvíľu robila vyzeralo divne.A toto tu..."rozhodila som rukami.

,,To si nevšímaj!"vykríkla Rosie a rýchlo ma ťahala z izby von.Zbehli sme po schodoch pri čom ustavične rozprávala. ,,Mama išla von nie?Máme celý dom len pre seba.Nemusíme trčať v tej izbe."

Bolo to divné. Veľakrát sa stalo že sme mali dom len pre seba, no my sme namiesto toho boli v jej izbe.

Rosie prišla do kuchyne, z chladničky vybrala pomarančový džús a naliala ho do dvoch pohárov.Jeden mi podala.

,,O čom si to chcela rozprávať?"opýtala sa ma.

,,Začni ty.Prvá si mi písala."

,,Ale to už je jedno.Ty si prednejšia.Tak von s tým."sadla si za stôl.

Sadla som si oproti nej.Poslednýkrát som sa napila oranžovej tekutiny a spustila všetko čo sa na chate stalo.

Na Rosieinej tvári sa stále viac a viac ukazovala zlosť. Keď som jej povedala o našom bozku, prudko vstala a tresla pohárom o stôl.