ČIERNE NA BIELOM

#1 Začiatok

Ahoj! Volám sa Ema a mám 13. Milujem hru na gitaru a príbehy. <3

Utorok ráno ...

Vstala som neskoro ( akoby som niekedy vstávala skoro ). Hneď čo som zistila, koľko som snívala, vyletela som z postele a namierila si to rovno do kúpeľne. Po bleskovej rannej rutine som zamierila do kuchyne, kde už na mňa nedočkavo čakal moj obedár. Vzala som si ho a vybehla po schodoch späť do izby, kde na mňa v kúte izby čakala školská taška. Hodila som si do nej teda obedár a s taškou som si to namierila priamo do haly, kde som si už prezula a z vešiaka si zobrala moju bundu. V chvíli keď som vyletela z domu, oprela som sa o vchodové dvere, vydýchala sa a skontrolovala.

Po namáhavom behu som sa konečne dostala do školy. Vošla som do chodby plnej žiakov a v zápätí počula zvonenie, ktoré zrejme oznamovalo prvú hodinu. Vletela som k skrinkám, prezula sa a zaklopala. Keď som však otvorila dvere, nikde žiadny učiteľ. Šance som hneď viužila a sadla si na svoje miesto. Keď som si však chcela vytiahnuť knihy zacítila som na sebe nepríjemný pohľad mnoho žiakov, ktorý som však ignorovala. Predsa len nechcem zase riešiť nepodstatné veci s mojimi nadmieru blbými spolužiakmi. Už len to by mi chýbalo!

Po rannom incidente šiel deň po starom. Nie však nadlho!

Po obede som mala zájsť na hodinu gitary, takže som sa zbalila a vydala sa na ¨prechádzku¨ do mesta. Keď som prechádzala okolo okna do mojej triedy, všimla som si nepravidelného blikania a taktiež pár iskier, no naneštastie som bola príliš nízka na to, aby som sa pozrela, čo sa deje. Pokračovala som teda ďalej až ku hlavnému vchodu budovy. Keď som vošla do budovy, zrak som uprela na dvere triedy, ku ktorým som aj prišla. V zmätku som zazrela na dverách malý no zreteľný odkaz. ,, Z technických dovodou v tejto triede nebude prebiehať vyučovanie. O podrobnostiach vás budeme informovať neskoror. Ďakujem. '' stálo tam. Začalo ma zaujímať čo sa deje, ale pravdepodobne len nejaká chyba v napájaní svetla.

Po kratšej špekulácii som sa rozhodla to nechať tak. Otočila som sa a odišla. Keď som si však uvedomila že nemám čo robiť, sadla som si na lavičku v parku a pozorovala okolie.

Po dlhšom vysedávaní na lavičke a dramatickom rozhodovaní sa som sa premohla a vstala. Krok som nasmerovala priamo k mestskej knižnici. ,, Predsa len som tam už dlho nebola a je to asi jediná možnosť ako zabiť čas. '' rozmýšľala som. Vážne sa mi zdalo, akoby ten čas plynul naschvál oveľa pomalšie.

Keď som konečne prišla k výťahu, vstúpila som dnu a stlačila tlačidlo s nápisom ¨3. poschodie¨. Po tom čo som vystúpila z výťahu a pozrela sa na dvere, ktoré akoby čakali len na mňa. Pristúpila som teda k nim a vstúpila do veľkej, presvetlenej miestnosti. Keď som sa teda oslobodila zo svetelného zajatia, namierila som krok s vešiakom, kde som sa ' vyzula ', teda sa skor snažila vyzuť.

Po nekonečnom vyzúvaní som sa teda konečne dostala k stolu, kde uč sedela pani knihovníčka. ,, Dobrý deň. '' pozdravila som sa. ,, Dobrý, dobrý. Želáte si? '' opýtala sa ma. ,, Prišla som sa len poobzerať. Nepotrebujem pomoc, Ďakujem. '' upokojila som paní knihovníčku, ktorá mi hneď na to oplatila úsmev. Presunula som sa teda k samotným knihám.

Práve sa prechádzam medzi regálmi plnými kníh, z čoho vo mne každá vyvoláva iný pocit. Očami pomaly prechádzam po názvoch jednotlivých kníh. Pri prezeraní si jednotlivých kníh sa mi vybavujú krásne a taktiež nie najkrajšie spomienky. Moj pohľad sa po niekoľkých minútach zastaví na knihe, ktorej názov mi nič nehovoril. Knihu som nepoznala no názov ma dosť zaujal. -DARK- Milovala som čítať sci-fi, romány a horrory a možno preto vo mne táto kniha vyvolala neutíšiteľný pocit zvedavosti. Po chvíli mi už vážne nedalo a knihu som vytiahla z regálu. Otvorila som ju na prvej strane a pomaly začala čítať. Rýchlosť mojho čítania sa však začala neuveriteľne zväčšovať a do knihy som sa úplne ponorila! Po 15 minútach čítania som sa od čiernych písmen poskladaných na bielych stránkach nevedela odtrhnúť oči!