Ako každoročne ťa tvoji rodičia poslali k tete do Írska na prázdny. Posledné letá si tam už neznášala chodiť nemala si tam žiadne kamarátky ani kamarátov, teda okrem jedného Nialla. Väčšinu času si trávila s ním.Od detstva ste najlepšími kamarátmi. Poslednú dobu sa ti ale už neozýval. Nevedela si čo s ním je, kde je. Zabudol na teba, či nie. Keď si priletela, teta ťa samozrejme vystískala a podobne, a ty si sa zasa vypytovala na Nialla. Ona ale o ňom nevedela. Zostala si taká bez nálady. Poobede si sa rozhodla za ním zájsť a prekvapiť ho. Zaklopala si na dvere “Dobrý deň, je Niall doma?“ spýtala si sa. „Práve odišiel, poviem mu, že si tu bola“ usmiala sa na teba jeho mama. „Ďakujem“ povedala si a smutno odkráčala. Nemala si čo robiť bez neho. Vždy ste blbli spolu. Tak si šla vyvenčiť tetinho psíka. Šla si s ním cez malý park a potom ti napadlo, že sa pôjdeš pozrieť na vaše miesto na strome za lesom. Svojho psíka si pustila z vodítka a utekala ku stromu uprostred lúky, kde ste sa ako malí hrávali. Vyliezla si po rebríku a vyšplhala sa k dvierkam. Nadvihla si poklop a kukla dovnútra. Mali ste to tam obrovské. Všetko bolo na tom mieste ako ste nechali. Vliezla si teda dnu a zbadala Nialla ako pripravuje piknik. „Niall“ zvreskla si a skočila po ňom. „Princezná, ahoj“ dvihol ťa na ruky a vystískal. „Našla si odkaz?“ spýtal sa. „Aký odkaz?“ nechápala si. „No, nič to je jedno“ sklonil hlavu. „Ako myslíš“ odpovedala si podráždeným tónom. „Vysvetli mi prečo mi neodpisuješ, nedvíhaš telefón a úplne ignoruješ?!“ zamračila si sa na neho. Chytil ťa za ruku a pozrel sa ti do očí „Proste si mi veľmi chýbala a nemal som silu ti odpisovať, bolo by mi ešte viac smutno“ chytil ťa aj za druhú ruku. „Nevieš si predstaviť ako som sa o teba bála“ povedala si oduto. „Ale no tak zasa nepreháňaj, ty si mi chýbala viac“ a začal ťa štekliť. „Heeej, prestaň to neni fér“ kričala si medzi záchvatmi rehotu a obaja ste sa zvalili na podlahu. Smiali ste sa ako malé deti. Bolo vám spolu proste dobre. „Inak čo ten košík?“ spýtala si sa s úškrnom. „Čo si hladná?“ prevalil sa na teba. „Tak trochu hej“ a dala si mu pusu na nos. „Tak poď“ postavil sa a pomohol ti vstať. Sadli ste na vankúše ako, keď ste boli malí. Niall začal vybaľovať plno jedla , však typický Niall no. Napapali ste sa poriadne, až tak, že nič nezostalo. „Chutilo?“ spýtal sa. „Od teba samozrejme“ utierala si si ústa „ďakujem“ dodala si ešte. „Vieš, že pre teba to robím rád“ uškrnul sa a odkladal prázdne taniere a misy do košíka. „Vráťme sa ešte k tomu odkazu“ povedal „ozaj ti teta nedala žiadnu obálku ani nič podobné?“ opýtal sa vážne. „Nie“ odpovedala si „bolo tam niečo dôležité?“ začala sa obávať. „No vlastne“ chytil ťa za nohy posadil si ťa na seba. Ty si mu automaticky obmotala ruky okolo krku a oprela si čelo o to jeho. „Bolo tam napísané ospravedlnenie kvôli tej ignorácii“ pohladil ťa po stehne „ a neviem ako ti toto povedať, preto som ti to napísal, bojím sa proste ako to vezmeš ale každopádne bolo tam, že znamenáš pre mňa neskutočne veľa, záleží mi na tebe viac ako na hocikom inom, a cítim k tebe niečo viac ako len priateľstvo,...... milujem ťa“ po celú dobu na teba hľadel svojimi oceánovo-modrými očíčkami, ktoré si tak milovala. Nežne sa k tebe pritúlil a pobozkal ťa. Po chvíli si sa odtiahla a šepla si mu „Aj ja teba!“ a znova si ho pobozkala. Nežne ste sa bozkávali až kým nebola tma. „Mali by sme už ísť“ povedala si so strachom. Bála si sa tmy a Niall to vedel. „A čo keby sme zostali tu?“ pobozkal ťa. „Ja neviem,... síce nechcem ísť cez ten tmavý les no“ uškrnula si sa. „Neboj budem tu po celú dobu s tebou“ dvihol ťa na ruky a odniesol do druhej strany domčeku, kde ste mali pohádzané vankúše a deky. Položil ťa zvalil sa nad teba a vášnivo ťa pobozkal prehodil cez vás deku a zozadu ťa objal. „Dobrú noc princezná“ a dal ti pusu do vlasov. „Milujem ťa“ pritúlili ste sa k sebe a zaspali.
VOTE/COMMENT
