Ako prežiť?

13. kapitola

„Zlato, naozaj musíš?" pýtala sa smutne Gabriela svojho manžela a odmietala ho pustiť. Rýchlo si na jeho spoločnosť privykla. Tenkými rúčkami ho držala okolo pása a na bradu mu venovala motýlie bozky. Odrazu si ani Ashton nebol svojím návratom do práce taký istý. Smutné oči jeho manželky v ňom niečo lámali, no skutočne už musel ísť.

„Musím, láska. Nedívaj sa na mňa tak... Naobedujeme sa spolu, sľubujem. A ak skončím skôr, pomôžem ti s obedom. Pusť, zlato." Povedal zúfalo a Gabika ho s nevôľou pustila. Oduto si založila ruky na prsiach a hodila sa naspäť do perín. „Prečo má tak trestáš?!" pomyslel si Ashton a opustil izbu kým mal aspoň ako-takú odvahu to urobiť.

Gabriela napokon ani nemala čas byť urazená, pretože onedlho zaspala. Zatiaľ čo ona pokojne spala, Ashton sa brodil papiermi vo svojej pracovni. Hoci si týždenné voľno užil, to množstvo práce, ktoré na neho čakalo, mu pripomenulo, prečo sa voľnu vyhýbal. Ak sa tými papiermi prebrodí do mesiaca, bude rád. Prekvapene však zistil, že v dokumentoch je poriadok, takže mu práca nakoniec nezabrala viac ako pár hodín.

„Zlato?" zakričal do domu, keď uvidel číslo, zobrazujúce zisk za čas jeho dovolenky. Sedem miestne číslo. „Áno, zlato?!" odpovedal mu so smiechom Oliver, ktorý mal cez plece prevesenú smejúcu sa Gabrielu. „Asi by som mu mal vážne zobrať tie kľúče..." pomyslel si Ashton a išiel si prebrať manželku.

„Hovado, daj ju dole, bude jej zle!" okríkol brata a vtiahol smejúcu sa Gabrielu do objatia. „Čo tu vlastne chceš?" opýtal sa len zvedavo a premeral si ho pohľadom. Brata mal rád, ale manželka je jeho a on sa jej nemá čo chytať.

„Baby ma poslali vypýtať Gabiku na nákupy. Nezabudol si dúfam na ples?" skonštatoval Oliver znudene a keďže nastalo ticho, pozrel sa na brata, ktorý nemal ani páru o čom sa točí. „Dnes, deväť večer, ples gangov? Stále nič? Musíš tam ísť, máš tam predstaviť Gabrielu. Nevyhneš sa tomu. Gabi, u mňa v byte sú baby, GPS súradnice sú v tej Elantre. Jakova kreditka nemá limit." S týmito slovami ju vytlačil z dverí, ktoré za ňou zavrel a naštvane sa pozrel na brata. To bude na dlhší rozhovor...

Zatiaľ čo si bratia navzájom prehovárali do duší, dievčatá míňali peniaze svojich partnerov. Šaty, účes, topánky, doplnky, make-up... Katherine aj Amy už šaty mali, no Gabriela sa nie a nie rozhodnúť. Jedny sú moc malé, moc veľké, moc nepraktické, moc dlhé či krátke a mnoho ďalších problémov. Napokon ju ale zaujali šaty v jednom menšom obchodíku. Obtiahnutý žltý top so srdiečkovým výstrihom, v páse previazaný pásom látky zaistenej striebornou brošňou vykladanou diamantami. Bledožltá sukňa bola nariasená a dokonale dotvárala vzhľad princeznej.

„Toto sú tie pravé." Povedala šeptom a pozrela sa na priateľky, ktoré boli voči obchodu nedôverčivé. Obe boli naučené opatrnosti, byť partnerkou mafiána je nebezpečnejšie ako byť priamo ním. „Baby kľud, odkedy som opustila dom máme za zadkom piatich bodyguardov. Vyskúšam si ich." poslednú vetu už povedala okoloidúcej zamestnankyni obchodu, ktorá ju bez zbytočných slov viedla ku skúšobným kabínkam.

Gabriela v nemom úžase vytriešťala oči na svoj odraz v zrkadle. Ak mala predtým nejaké pochybnosti, v momente sa vytratili. Tie šaty jej padli priamo dokonale. Striebornými lodičkami doladila výškový rozdiel a vyšla z kabínky. Všetkým prítomným v obchode padla sánka.

„Fajn. Berieme ich!" Amy-in výkrik sa ozval obchodom a spokojná trojica dievčat sa vybrala na skrášľovacie procedúry. Make-up, mani – pedi a účes. Spokojné so svojim vzhľadom kúpili partnerom kravaty vo vyhovujúcej farbe a pobrali sa každá do svojho domova.

„Som doma!" skríkla Gabi a o necelých šesť sekúnd ju manžel držal v náručí. „Chýbala si mi. Nabudúce idem s tebou. Poď sa pripraviť, nech to stihneme." Povedal a po nežnom bozku ju ťahal do spálne.

„Načo sa ide prezliecť do kúpeľne, však som ju nahú už videl." Pokrútil s úsmevom hlavou a vybral si ďalší oblek. Oblečený, obutý, po použití voňavky, no kravatu nie a nie zaviazať.

„Ukáž, pomôžem ti." Povedala nežne Gabriela a upokojujúco pohladila partnera po chrbte. Napätie z jeho tela okamžite vyprchalo a on sa pomaly otočil. Pri pohľade na manželku mu padla sánka. Bez rečí zobral do ruky telefón a vytočil číslo svojej švagrinej.

„Kathy? Daj mi k telefónu Olivera, zabudol si u mňa telefón." Povedal s pohľadom stále upretým na manželkinu viac než zmätenú tvár. „Brácho, my nikam nejdeme." Oznámil stroho a Gabrielino zmätenie sa tým ešte viac prehĺbilo. „Spravila som niečo zlé? Pokazila som niečo?" pýtala sa samej seba, no stále trpezlivo čakala na vysvetlenie.

Zatiaľ čo Gabriela manželovi stále nemo posielala zmätené otázky, Oliver mu čistil žalúdok. Raz v živote po bratovi niečo chce a on to na poslednú chvíľu odvolá?! Zbláznil sa? Na poslednú chvíľu odvolať účasť na plese, ktorý bol nachystaný na počesť manželov Ashtona a Gabriely Black? Nonsens!

„No proste tam nepôjdeme! Všetci mi budú Gabi očumovať! Nepustím ju tam!" vysvetlil bratovi zvýšeným hlasom a následne sa Oliver aj s Gabrielou rozosmiali. Toto ho trápi? Ashton sa snažil hrať urazeného, no už po prvom bozku od manželky sa stiahol a s účasťou na plese súhlasil. „Nech ma kľudne očumujú. Ja mám oči len pre teba." Zašepkala Ashovi do pier a spolu opustili dom.

Ashton v aute nadával sám sebe do bláznov. „Na kieho oného som boss mafie, keď vlastnú manželku počúvam na slovo ako nejaký psík?!" karhal sa v duchu a pevne zvieral volant. Desil sa toho, čo všetko je pre Gabrielu ochotný spraviť. Avšak pri jedinom pohľade na partnerkinu vyplašenú tvár zlosť vyprchala ako mávnutím čarovného prútika.

„Ash? Bojím sa." Povedala nesmelo Gabika keď zastavili pred honosným palácom mimo civilizáciu, ktorý mafiáni udržiavali len pre takéto akcie. Triasla sa a nervózne sa hrala s látkou šiat. Ashtonovi jej prišlo ľúto. Neuvedomil si, že na niečo podobné nie je zvyknutá.

Bez slov vystúpil z auta a otvoril dvere na manželkinej strane. Keď vystúpila, prehodil jej cez plecia svoje sako, pobozkal ju na čelo a silno ju objal. „Si krásna, milá, inteligentná, prehnane úprimná a entuziastická. A čo je hlavné, si manželka bossa. Ak by došlo k prestrelke, bola by si tá, ktorú by všetci chránili. Rozumieš? Si v bezpečí a stačí, ak zostaneš sama sebou. Takou, aká si pri mne. Ideme?" všetky tieto slová jej šepkal proti koži na krku a ona mu len omámene prikývla. Aj tak ale pochybujem, že vedela vôbec, s čím súhlasila. „Je fajn, že mám na ňu takýto vplyv. Aspoň si nepripadám ako somár, že stačí jeden bozk a ja som schopný sa aj zabiť ak mi to rozkáže." Pomyslel si škodoradostne a s rukou na manželkiných krížoch vstúpil do honosne vyzdobenej sály.

Pozornosť všetkých ľudí sa obrátila na nich, no Gabriela držala aj napriek strachu a nepríjemnému pocitu hlavu hrdo vzpriamenú. Neukáže svoju neistotu. Nepotopí svojho manžela. Na to ho až príliš miluje. Po dlhom a vyčerpávajúcom tichu sa miestnosťou rozniesol ohlušujúci potlesk, ktorý na Gabrielinej tvári sa rozlial úsmev. Ashton si ju bez varovania pritiahol k sebe a venoval jej precítený bozk, po ktorom ale určite neočakával slabú facku. On si však urazene vypýtal ešte jeden bozk a pri pohľade na túto zamilovanú dvojicu si musel aj slepý všimnúť tú lásku. Gabika si tým získala ich rešpekt omnoho skôr ako začala vôbec rozprávať.

„Švagrinka, rád ťa opäť vidím." Ozval sa s úsmevom Oliver a objal ju. A čo je na tom, že sa nevideli necelých desať hodín? „Paprče preč, bráško, lebo zabudnem na to, že sme rodina." Zavrčal varovne Ash, no na tvári mal úsmev. Kašľať na to, že je boss. Rodina je rodina.

„Vážení a milí, tento tu prítomní anjel je moja švagrová Gabriela Black a toto tu individum poznáte všetci, takže asi tak. Príjemnú zábavu prajem!" zrúkol do mikrofónu Oliver a už aj tlačil dvoch zaľúbencov na tanečný parket. V objatí sa začali pohybovať do rytmu pomalej hudby a takto prebiehal celý večer, hoci na seba veľa času nemali. S Gabi sa chcel každý zoznámiť a zatancovať si s ňou, no a keď už sa stal zázrak a ona mala voľno, Ashtona zamestnávali pracovné povinnosti.

Avšak aj napriek vyťaženosti si vždy dokázali ukradnúť zopár chvíľ len a len pre seba aby sa objali alebo pobozkali. Láska im ku šťastiu a spokojnosti bohato stačila. Mali jeden druhého a vychutnávali si tie spoločne strávené chvíle. No keby boli vedeli, čo presne ich do budúcnosti čaká, boli by si tie chvíle vážili ešte omnoho, omnoho viac...