Niekedy nám stačí v živote málo. Len tak sedíme a premýšľame, ako ďalej a ako sa pohnúť, aby sme nedajbože nespravili chybu. Byť na rázcestí života vyžaduje pevnosť a rozvahu. Ale zároveň to znamená, že sme sa tam ocitli aj preto, že sme naň pripravení. Je to zvláštne a prekvapujúce pre mňa, keď pozorujem, ako nás život v rôznych etapách niekedy úplne nenápadne pripraví na tie ťažké a bolestivé situácie a okolnosti. Príde keď to najmenej čakáte. Pomaly a potichu. A zrazu príde chvíľa, ktorá nám podrazí nohy. Ktorá nám nedovoli vstať. Tá chvíľa nás pohltí tak že zabúdame na všetko dobré. Bolí to. Sme sklamaný sami so seba. Ale čo je najhoršie strácame chuť žiť. Všetky krásne spomienky ktoré sme do teraz zažili, odrazu ako keby zmysli. Nemyslíte na nič iné iba na tú bolesť v srdci. Jednoducho povedané "Život je pes a my sme jeho granule". No stačí len jeden moment, len jeden jediný moment , ktorý môže zmeniť váš život. Niekedy stačí len jeden jediný pohľad či dotyk a úplne vás to ovládne. Ste ako vymenený. Ste šťastný že poznáte takého človeka. No čo bude ďalej? To závisí len od vás.
