Listy Od Tvojho Princa Milovanej Princeznej

Triunfuj v skúškach!

Cez hromady tiel som si razila cestu vpred. Chcela som ujsť. Ďaleko od všetkého a všetkých. Aj tak som sa cítila byť iná. V hromade ľudských tiel, v hromade ľudského tkaniva a v miliarde nesplnených snov a túžob som sa cítila sama. Napriek všetkému. Cítila som sa ako mladý strom, ktorého konáre ešte nenesú ovocie, no aj tak sú vystavené veľkej záťaži. Jeho tenké konáre ohýba vietor. Niekedy len svieži vánok, inokedy búrlivák, ktorý láme. Presne to som ja ak si neviem pomôcť. Svieži vánok sú problémy v každodennom živote. A búrlivák sú problémy, kde potrebujem pomoc, lebo sama si pomôcť neviem.
"Jana, " bolo mi jedno, kto za mnou kričí, jediné čo som videla bolo svetlo, a to, že pred každým problémom sa dá ujsť. No nie však do nekonečna. Raz príde deň, keď mu budem čeliť tvárou v tvár. Vtedy budem na to pripravená.

Svitol nový deň, a ja som už od rána nemala náladu na nič. Chcela som sa zašiť pod perinu a nikdy nevyliesť. Preto, keď zazvonil budík, s odporom som ho hodila do kúta izby. Bola som totálne na dne. Totálne porazená. Vôbec som sa necítila ako víťaz. Teraz mi tie slová prídu ako obyčajné drísty. Hlavu som schovala pod vankúš a čakala či sa skôr udusím alebo zaspím.

Mobil na nočnom stolíku vybroval už dobrých pätnásť minút. Keď konečne prestal vytiahla som hlavu zo svojej skrýše a pozrela na displej. Štyri zameškané hovory a šesť esemesiek, všetky od Timei. Prvé boli celkom v pohode.
'Ahoj. Kde si? Nezaspala si? '
Druhá 'Jana, haló žiješ vôbec? '
Tretia 'Jana, vstávať!!!! '
Štvrtá 'Čo som ti urobila?  To ti nestojím za to, aby si mi vôbec odpísala?!'
Piata 'OMG! Už sa spamätaj a povedz kde si, čo robíš?  Po včerajšku si vyzerala dosť strašne si okey?'
Šiesta 'Fajn! Pochopila som nemáš o mňa záujem. A vieš čo?  Je mi to jedno!  Možno si niekde mŕtva, či vo vážnom stave, ale mne to je jedno! A toho chalana si nezaslúžiš!!!! '
Práve, keď som ich čítala a premietala si v hlave výrazy Timeninej tváre, ako horí hnevom, je celá červená, pery má skryvrné do jednej linky a obočie úplne pri sebe, mi prišla siedma esemeska od nej.
Siedma 'Prepáč, že som vyletela, ale mám o teba strach!  Si moja naj kamoška a neprežila by som, ak by sa ti niečo stalo. '
Bolo mi jej ľúto, zachovala som sa ako najväčší idiot a egoista na svete. Neuvedomila som si čo robím, že sa o mňa môže tak báť. V sekunde som jej písala odpoveď.
'Timi, pokoj, žijem, len sa mi dnes nechce ísť do školy asi na mňa niečo lezie. Nechcem vás nakaziť. Prosím ťa, odkáž to triednemu. Ďakujem. Poobede príď ku mne, poklebetíme. '
V momente prišla odpoveď.
'Chúďatko moje. Neboj sa o druhej som tam ako na koni. '

Vytrvalý zvuk zvončeka sa mi zarýval do všetkých sfér mozgu. Prišuchtala som sa k dverám a odomkla Timei. Keď ma zbadala tvár sa jej skryvila do čudného uškľabku.
"Vyzeráš strašne " povedala po chvíli.
"Povedz mi niečo, čo neviem. " odvetila som a viedla ju do kuchyne.
"Dáš si niečo? " opýtala som sa a hodila do dresu misku a lyžicu.
"Dám si kávu, ale nie smrtiaka!" povedala a hodila sa na stoličku. Z poličky nad dresom som vzala dve šálky. Do jednej hodila čaj do druhej odmerala polovicu kávovej lyžičky kávy. Hoci Timea často pila energeťáky, ktoré obsahujú často nezistené množstvo kofeínu, kávu zásadne pila len v miere polovica lyžičky a veľa mlieka.
"Niečo nové? " opýtala som sa, pokiaľ voda v kanvicy začala bublať.
"Nič. Len sa nemčinárka pýtala, kde si. Odpovedal som, že neviem. " na stôl hodila pár zošitov a papier so zadaniami na ďalší deň.
"Je tu ešte niečo, čo mám pre teba. " siahla do kabelky a vytiahla obálku.
"Toto som našla na tom mieste, kde si ty a tvoj princ vymieňate listy. Chcela som to otvoriť. No povedala som si, že bude lepšie, ak si to otvorí ten komu to právom patrí. "

Fúkal mierny vietor. Sedeli sme na balkóne, na ktorý sa šlo z mojej izby. Dnes bol výnimočný deň. Jeden z  tých, keď aj v neskorej jeseni jasne svieti slnko a vonku je príjemné teplo. Timea sa babušila v modrej deke a ja v maminom pletenom svetry. Na stolíku medzi nami ležala obálka. Bála som sa ju otvoriť, no strašne ma priťahovala. Vzala som ju do rúk a otvorila. Z obálky vypadol malý strieborný krížik na retiazke. Vzala som ho do dlane a poriadne si ho obzrela.
"Čo je to? " spýtala sa Timea. Podala som jej krížik a z obálky vytiahla list.
"Čítaj nahlas. " povedala horlivo a retiazku položila na stôl.

Moja milovaná princezná

Ukončiť to, by bola veľká chýba. Ver mi. Možno ti to tak nepríde, ale vôbec nie som optimista. Všetko čo ti píšem mi nevraví rozum, či srdce, ale duch, ktorého si ty tak nádherne nazvala oživovateľom a tešiteľom. Presne ten duch, ktorý spája otca i syna. Len skrze neho má človek tú moc ísť ďalej.
Na dlhej púti za svojim poznaním a nájdením Boha ťa postretnú rôzne prekážky aj skúšky. No ty, si už teraz urobila prvý krok. Rozhodla si sa pre triumf, nie pre porážku. Ale je potrebné aby si si uvedomila, že tebe samej má záležať na tom, aby si vyhrala. Nad čímkoľvek. Niekedy aj sama nad sebou. Ver mi bude to krutý boj. No Ocko ti stojí po boku, a Syn ty kryje chrbát. Len s pomocou ľudí, ktorým veríš, sa ti podarí vyhrať v každej skúške.
Každý je skúšaný. Každý jeden z nás. Život bez skúšky je ako chlieb bez masla či koláč bez cukru. O ničom! Skúška je jednou s tých chvíľ, keď si uvedomíš, že zlo je síce v prevahe, ale dobro a sila, ešte nepovedali posledné slovo.
Tie problémi, ktoré riešia iným, a sama svoje nedokážeš prekonať sú len brzdou na tvojej ceste. Vracia ti 'Aha! Aj ja by som sa mala spamätať a niečo urobiť. Len pre seba. Nie pre niekoho. ' Iste, pomáhať sa má, ale nie tak, že sa ráno zobudíš a zistíš, že ľudia okolo teba sú len preto aby si im pomohla. Nie sú pri teba aby si im bola priateľkou. Ale preto, aby si všetko za nich riešila. Toto nerob!  Inak si na to ľudia naozaj zvyknú.
Na to, aby si triumfovala v každej skúške je potrebná aj dobrá výzbroj. Tou výzbrojou sú dobré skutky, priateľstvo, dobrota a kríž. Preto ti jeden posielam. Kríž je pre mňa ako meč na boj so zlom. Veď kde sa skrýva viac lásky k blízkym než na kríži? Prosím, nos ten krížik preto, aby ti pripomínal tvoj boj, a to že len s jeho pomocou v ňom triumfuješ.
Ak si v záhrade smútku, a všetko na teba padá, a ty od zúfalstva kričíš. Aj v tedy je s tebou. Ver mi, aj ja ťa počujem, keď tvoje srdce prenikne meč bolesti a zúfalstva.
Moja najdrahšia princezná, pamätajú si, že dôveruj Bohu, On vie čo robí. On ťa nenechá spadnúť a klesnúť, ale privedie ťa k úteche a pokoju.
Tak teda do zbrane, aby sme čím skôr zvíťazili nad chmúrnimi myšlienkami a na tvojej tvári sa znova objavil úsmev. :-D

S láskou a nežným bozkom
                              Tvoj Princ
P. S: Nikdy neodháňaj od seba ľudí, ktorí ti chcú naozaj pomôcť.
"Ach, ak ho nechceš ty, tak si ho pokojne vezmem" povedala Timea a blažene sa usmiala. Tušila som, že myslí chalana tak som je odvrkla
"Nájdi si vlastného. " do rúk som opatrne vzala "meč na boj so zlom" a pripla ho na krk. Zhlboka som sa nadýchla. Zrazu to bolo oveľa ľahšie.
"Teraz už stačí len bojovať a nebrať ohľad na rany. Aj keď budú bolestivé. Ocko je vedľa mňa, Syn mi kryje chrbát, a môj princ, ja ten kto ma zachráni. Vždy. "
"Vám dvom načisto hrabe!" vyhŕkla Timea a pozrela sa na mňa ako na blázna.
"Možno aj, " povedala som a uprela zrak na horizont "ale aspoň v tom nie sme sami. "