Sex,drugs,party,love

Chapter 9

"Tak dobre. Choďte rovno, a potom zabočte do izby. Tam môžete spať, alebo hocičo iné robiť. Je to vaša izba. Louis, ty by si to tam mal už poznať, už si tam bol." Povedal som. On sa ma spýtal že či to pochopím? No nie, nepochopím. Som jeho kamarát od malička, a nie že by zostal pri mne, ale on sa zase zapletie s tým ... S tým.. S tým bože, ja ani jeho meno neviem. Proste, ja som mu radil. Ale neposlúchol ma.. Teraz si to musí vytrpieť.

Ako ja som mohol trpieť to, keď sa dotýkali. Ako ja som mohol trpieť to, keď sa bozkávali. Ako ja som mohol trpieť to, že boli spolu. A že on nebol so mnou. A že ja som nebol s ním.. Ja viem že nás cesty dávno spojili nie preto, aby sme boli len najlepší kamaráti.. A preto ich ja, a nie ďalšia cesta, rozdelím.

Áno, ja rozdelím Louisa s Harrym. Ale ako som videl, Harry mu riadne ublížil. No neviem ako.. Asi pôjdem za dvere počúvať. Ja viem, nemalo by sa to, ale sú v mojom dome, tak len na chvíľu...

Celé tie roky s Louisom. Ten pocit keď som sa ho ani dotknúť nemohol. Nemohol som mu dať bozk.. Nikde, nič som nemohol spraviť. Raz bol u mňa doma. Na návšteve, a ako to už bývalo, bol opitý. Neznášal som to. Ale využil som to.. Dal som mu pusu.. A on mi ju opätoval. Potom som to už nezvládol. Vyzliekol som ho. Svoje tričko som odhodil do povetria, a potom som sa už staral len o neho. Jemne sa mi šúchol o rozkrok. "Achh, Louisi.." šepol som mu do ucha. Začal som ja, veď on bol opitý a pochybujem že vedel ako sa volá a nie to čo robí. Zobral som jeho penis a začal som pomaličky od špičky.. A rýchlejšie.. Ale potom sa mi to zdalo málo.. Málo romantické! Tak som si dal aj dole nohavice. Keďže on bol opitý, a ja pri zmysle, on by sa zobudil z nabúchaným zadkom a myslel by si to čo práve robíme že sme fakt robili, bolo by po mne. Tak som ho navodil na to, aby to bolo na ňom. A potom to už bolo len úžasné. Samá slasť, samé dotyky, a vzdychy. Čudujem sa že nás susedia nepočuli. Ráno, keď sa zobudil, samozrejme si nič nepamätal. A mňa to mrzelo, lebo som sa nevedel dotiahnuť k tomu, aby som mu priznal čo cítim. A asi mu tu ani nikdy nepoviem. Ale bola to najlepšia noc môjho života. Nikdy na to nezabudnem.. A myslím , že ani môj zadok na to nezabudne. Veď Louis je v noci riadny divoch.

Ach. Hádajú sa. To sa mi práve hodí. Len zistiť čo mu urobil.. Počul som len slová "Stan" a "vidíš aký je milý že nás tu nechá" a potom "dúfam že mu nič neurobíš" alebo "sklamal si ma Harry alebo Jamesi alebo ja neviem kto si".. Kto je James? On? Vydával sa za niekoho iného?

To je ale kokot. Určite mu zlomil srdce. Nechápem ho. Má pred sebou takéto slniečko, a on mu ublíži. Toto nemôžem počúvať. Najradšej by som mu strelil ,ale myslím, že u Louisa by som stým nezabodoval. Moje ruky prešli po kľučke izby, keď v tom som sa mihol pretože som zacítil pohyb. Rýchlo som z vrecka vzal mobil, a robil sa akože nič. Že ja som nepočúval.

Nasral ma. Áno, Harry ma nasral. Nielen že ja nám nájdem bývanie, teplú stravu, proste normálny nocľah, a on sa tu bude rozčuľovať že tu bude aj Stan! Veď mu nič neurobil! Nechápem ako ho môže súdiť len z tých pár sekúnd, čo sa videli! Radšej som od neho vypadol. Ako som vyšiel z izby, zbadal som Jamesa ako sa hral na mobile. Musel som sa zasmiať, pretože sa mi vybavila spomienka z detstva.

"A kde sa to odomyká?" hnedé očká sa na mňa opýtavo pozreli. "No veď predsa tuna, ty trdlo." Odfrkol som mu a rýchlo som mu ukázal gombičku na jeho telefóne. Nikdy nevedel, ako sa ovláda. Dokonca mal problém mi len zdvihnúť hovor. Ach jaj, čo to mám ja za kamaráta..

"Louis? Si v pohode?" Počul som tenký Stanov hlások prechádzajúci cez steny záchoda. "Áno, prečo?" Odvetil som. Nepotrebujem aby ma ľudia ľutovali. Nenávidel som to. Za to v čom som, si môžem ja. Ja som si to spôsobil, a ten kto ma môže ľutovať, som ja. Len ja môžem ľutovať svoje činy, pretože ja som ich tvoriteľom, a nie oni. Oni sa len môžu ticho pozerať, ako ich "vytváram" . Alebo mi do toho niečo hovoriť. Ale pochybujem, že by som ich počúval. "Nechceš sa porozprávať?" Nesúhlasne som odkývol, ale potom som si spomenul na to, že ma nevidí. "Prepáč Stan, možno nabudúce."

Potichu som otvoril dvere. Je totiž noc, všetci spia až na mňa. Pochytil ma hlad. Totiž som dobré 3 dni nejedol. Dúfam, že nájdem niečo v chladničke. U Stana som sa vždy dobre najedol, jeho chladnička bola stále bohatá. Iba keby on schudobnel, ale čo pochybujem že sa stalo. Nazrel som dnu do miestnosti, aby som skontroloval či okrem mňa tu niekto nestraší v týchto nočných hodinách.

A potom sa mi zatočila hlava. Nie! To nemôže byť pravda! To by nespravil.. On by toho nemohol byť schopný! Moje nohy sa zmohli na pár krokov k nemu. Cítil som, ako aj mne klesá srdce.. Ako padám na kolená a chytám jeho studenú ruku.. Pred sebou som mal jeho telo.

Je tu ďalší diel. Chcela by som sa poďakovať za 1.000+ reads, ste fakt miláčikovia. Ďalšia časť bude keď tu budú 4+ komentárov (vy to zvládnete :):) ) a na tejto a bývalej časti 50+ reads :) Prajem príjemný deň, napíšte mi do komentárov že čo si myslíte čo koho mal pred sebou Louis? Votes a komentáre sú zadarmo, a čo je zadarmo, to je zdravé! :)