Správou som bol zaskočený.
,,Čo také odo mňa môže chcieť? Nebodaj sa do mňa zamilovala?!" Cítil som sa šťastný.
,,Žeby ma vážne milovala?" hovoril som si.
Na druhý deň som sa jej v škole opýtal čo chce, no povedala, že sa porozprávame po škole.
Bolo to blbé. Celý deň som bol v napátí, čo mi asi chce povedať.
Zrazu mi cez hodinu pošepkala ,,Pôjdeme ku mne domov, bývam len kúsok od školy."
,,Veď ja viem zlato" odpovedal som bezhlavo.
Po škole sme teda išli k nej domov.
Opýtal som sa jej počas cesty ,,O čo ide?"
,,Počkaj" odvetila.
Keď už sme boli u nej doma sadli sme si a začala ,,Tomáš, to nemyslíš vážne?!"
Pozrel som prekvapene na nu a odpovedal ,,Čo?"
,,Ty si vážne buchnutý do angličtinárky? Čo si na hlavu padol?! Veď je to len umelá zlatokopka!"
Bol som prekvapený ako na to prišla. Ona ohováračkám neverí takže to musela na mne vidieť. Tak som sa opýtal ,,To máš skade?"
,,Vieš, dá sa z teba ľahko čítať."
No do riti. Už len toto som potreboval počuť. Takúto sračku zase. Áaach.
,,Tak čo? Je to pravda alebo nie?!" naliehala na mňa.
,,Dobre no tak sa mi páči no!" zvreskol som.
,,Len páči?"
,,Nie do riti! Milujem hu." odpovedal som zlostne.
Hodila na mňa prekvapený pohľad. ,,To vážne?" spýtala sa.
,,Áno."
,,Ja, ja som si myslela, že ľúbiš mňa." dodala smutným hlasom.
Bol som naštvaný, tak som bol na ňu zlý a velmi to ľutujem.
,,Myslíš si, že sa celý svet krúti len okolo teba?! Že ťa bude každý obskakovať ako princeznú?!"
Ja debil som tam išiel s tým, že mi vyzná lásku, no zvrtlo sa to a asi ma aj ľúbi keď tak zareagovala.
,,Vypadni odtialto!" zahučala na mňa so slzami v očiach.
Bol som hrozne nasraný. No keď som si uvedomil čo som práve spravil bol som ešte viac. Ale na mňa nie na ňu.
Na druhý deň v škole si sadla k spolužiačke. Odmietala so mnou sedieť. A bolo to úplne v prdeli.
