Love of my life [Jednodielovka - Liam Payne] ✔

Ahojte :) mam tu pre vás svoju prvú jednodielovku .. Ja som skôr na kapitolovky, ale tak dúfam že sa vám bude aspoň trochu páčiť .. jednodielovka je s Liamom :) :) Tak prajem Príjemné čítanie a potom poprosím koment a hlas: D

Vždy som bola toho názoru, že pravý priateľ môže byť cennejší ako vlastná rodina. Či už robíš dobré, alebo zlé rozhodnutia, tak vždy stojí pri tebe a podporuje ťa... A ja jedného takého priateľa mám. S Liamom sa poznáme prakticky od narodenia a už sme si prešli dobrým aj zlým. Keď sme boli ešte deti Liam to nemal moc ľahké, lebo mal zdravotné problémy, no ja som vždy stála pri ňom a pomáhala mu. Keď sa z toho dostal bola som ten najšťastnejší človek pod slnkom. Konečne sme si mohli spolu naplno užívať život. Mohli sme sa normálne baviť, ako každý iný teenager. Keď som mala štrnásť, tak som sa doňho platonicky zamilovala, ale to ma neskôr prešlo... No dobre neprešlo ma to, ale on sa to aj tak nikdy nedozvie. Nechcela by som oňho kvôli takej blbosti prísť... Keď mi raz Liam povedal, že ide do X-Factoru bola som úplne nadšená.  Vždy som mu hovorila že má krásny hlas a preto ma potešilo, že ho chce ukázať aj ostaným. Tešila som sa z jeho úspechov a ako pravá faninka som pri každom vystúpení sedela v prvom rade, odkiaľ som ho mohla podporovať. Podporovala som ho vtedy a podporujem ho aj teraz, keď sa stal členom jednej z najznámejších chlapčenských skupín sveta. One Direction. Mať za priateľa superstár ma ale jednu nevýhodu... Nedostatok spoločného času! Liam odišiel s chalanmi pred pol rokom na turné a odvtedy sme sa poriadne nevideli. Zo začiatku sme si každý deň volali, písali, skypovali, no potom začal mať práce stále viac a viac a my sme naše telefonáty obmedzili. Klamala by som, keby som povedala že mi nechýba. Strašne mi chýba! Ale je to jeho práca a preto to musíme nejak vydržať. Našťastie sú tu aj dni, keď majú chalani voľno. A ten čas nastal práve teraz. Tento víkend si proste užijeme...

„Nina pohni si, lebo prídeš neskoro.“ Počula som mamu ako zdola na mňa kričí. V rýchlosti som sa ešte pred zrkadlom upravila, vzala si tašku a bežala dole.

„Neboj sa mami. V pohode stíham. Lietadlo má pristáť až za hodinu.“ Usmiala som sa na ňu, kým som sa obúvala.

„Dobre, ale dávaj si na ceste pozor.“

„Jasné dám.“ Usmiala som sa a šla ju objať. „Večer ma nečakaj. Neviem kedy prídem.“ Dodala som a vybehla som von do sychravého počasia.

„A pozdravuj Liama.“ Zakričala za mnou mama a ja som jej zakývala. Nastúpila som do svojho auta a vyrazila smer letisko...

XXX

„Samozrejme! Že ma to neprekvapuje.“ Pokrútila som hlavou, keď som zastala pred letiskovou halou a zbadala tlupu netrpezlivých faniniek a niekoľko paparazzi. Bez toho by sa to asi nezaobišlo... Pozrela som na hodiny a zistila, že lietadlo by malo pristáť do desiatich minút. Vzala som si tašku zo sedadla spolujazdca a vystúpila som.  Zamkla som auto a pomalým krokom som vykročila k príletovej hale.

„Z dovolením.“ Predierala som sa pomedzi všetkých tých ľudí a radšej si nevšímala všetky tie škaredé pohľady. Myslela som len na jedno. Na Liama. Konečne ho po pol roku znova uvidím. Na pár dní bude zase všetko, tak ako kedysi. Len ja a on. Najlepší priatelia... Pri tej predstave som sa musela usmiať. Úplne som ignorovala všetky tie vreštiace baby, novinárov, ochrankárov a len ďalej kráčala cez halu. Doslova som hypnotizovala tie veľké sklenené dvere predo mnou z ktorých vychádzala skupinka ľudí.  Netrvalo dlho a ja som ho zbadala. Vyzeral úžasne, ale to on vždy. Zrejme si ma nevšimol, lebo práve niečo vysvetľoval chlapcovi po jeho boku, no mňa to nezastavilo a hneď som sa rozbehla proti nemu.  Skočila som naňho a keďže to nečakal, tak sa zapotácal o dva kroky späť.