1.kapitola

117 11 1
                                    

Pohľad Lilly :

Znova ten istý stereotyp.  Ráno vstať, zobudiť Laylu a hurá sa do školy. Cítite tú iróniu ?

No a teraz to stačí len s praktizovať : ,, Layla! Šípková Ruženka, vstávaj! zakričala som jej do ucha. Iba sa lenivo otočila na druhú stranu a znova sa snažila ponoriť do ríše snov." 

No tak toto ti nedarujem... pomyslela som si a skočila na jej posteľ: ,,Vstávaj ti lemra lemravá !" kričala som po nej.

,,Huh? Tak tá Šípková Ruženka bola lepšia." zamrmlala niečo v tom zmysle. Uchechtla som sa a pobrala sa prezliecť.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Keď už sme dopripravovali zišli sme po schodoch do kuchyne ,tam už čakala mamka z ockom a v ruke držali list.

"Dievčatá, mám pre vás výbornú správu!" povedala natešene mamka, a do ruky nám podala list.

Pomaly som ho otvorila a prudko vydýchla všetok zadržiavaný dych. Vzhliadla som ku Layle, ktorá vyzerala rovnako prekvapená ako ja, no nič nepovedala, mlčala. Vzuk prehlušujúci ticho bolo keď si Layla zobrala tašku a venovala jeden pohľad mame a otcovi a už jej nebolo, odišla.

Pozrela som sa na rodičov ktorý vyzerali byť prekvapení našou reakciou. Zachovala som sa rovnako ako Layla a odišla som.

Hľadala som ju všade, na našej záhrade, pred domom, dokonca som išla aj ku našej starkej. No nebola nikde. Žeby bola v škole?

Peši som už nestíhala a tak som išla na autobusovú zastávku na vedľajšej ulice. Zahliadla som útlu postavu dievčaťa.

"Layla!" zakričala som v domienke že je to ona. Dievča sa otočilo ku mne a ja som uvidela uplakanú tvár mojej sestry.

"Ako nám to mohli spraviť?" zavzlykala mi do ramena, hneď po tom čo som si ju pritiahla do náručia. No už som to nevydržala ani ja a rozplakala som sa. Sľubovala som si toho veľa, že budem silná, že nebudem plakať, sľubovala som si že toto všetko raz skončí. A ako to dopadlo?

Gratulujeme vám, vaše dcery boli prijaté na prestížju školu Hardward.
Očakávame špičkové nasadenie od všetkých študentov.

Na vašu adresu budú zaslané všetky ostatné informácie o štúdiu na našej škole.

S pozdravom
Hardward.

Dookola som čítala list, ktorý mi rodičia vložili do ruky a neverila som vlastným očiam. Kde je to 'nebudeme sa vám starať do budúcnosti.' alebo 'za svoju budúcnosť ste zodpovedné sami.'.
"Do kelu! Veď sme ešte ani nezmaturovali" povedala som Layle a nastúpili sme do busu.

"Prečo sa tak nestarajú aj o Chrisa?" povedala Layla a prekrútila očami.  Potichu som sa zasmiala nad jej výrazom.

"Lebo on je niečo? Lebo je populárny? Lebo patrí k ELITE?" posledné slovo som zakričala, kde sa podela všetká spravodlivosť?

Ďalej sme sa k tejto téme nebavili, a úprimne povedané bola som za to rada. Ani som sa nenazdala a autobus zastal pri škole.

Vystúpila som z neho a nasledovala Laylu do školy. Čo vám budem hovoriť deň nemôže začať lepšie? Áno správne, nie.

Deň sa vliekol veľmi pomaly, nezaobišlo sa to bez nadávok typu:  Chudera, bifľoška, šľapka alebo podobne. Aj keď máme bohatých rodičov, úžasného brata, ktorý patrí k elite školy. Čo spravím keď jednoducho nemám šťastie?

Posledná hodina, Matika. Už som odratávala posledné minúty, posledné sekundy hodiny. Očami som hypnotizovala hodinky na stene a snažila sa im telepaticky poslať správu aby sa hýbali rýchlejšie. Neúspešne.

"5, 4, 3..." odpočítavala som si v hlave. Uz iba dve sekundy a konenečne domov. "...2, 1. " a v momente ako som povedala posledné slovo zazvonilo.

Išla som ku Layle no niekto ma zastavil. Áno, presne ako som typovala, učiteľka Starková. Je to staršia, útla, malá pani ktorá je veľmi milá, sympatická a výrečna.

"Layla! Prosím ťa, počkaj ma. " zakričala na mňa "Pani učiteľka, ale ja som Lilly!" Povedala som jej a usmila sa "Ja si vás trochu mýlim, ale to nie je podstatné. Volala vaša mamka, že vám prišiel list z Hardwardu a , že keby sa dalo či by ste mohli o rok skôr zmaturovať. No a ja by som sa vás chcela spýtať, že či naozaj chcete ísť na Hardward? Alebo... ?" Keď dokončila svoj monológ tak sa usmiala a ja som jej úsmev, aj keď trochu skleslý, opätovala.

"Viem Hardward je prestížna škola, na ktorú sa málo kto, hoci aj s výbornymi známkami dostane, ale my by sme chceli už keď máme tú možnosť, dokončiť školu aj napriek všetkým ostatných okolnostiam." povedala som odvážne aj keď to tak nebolo.

"Dobre, Lilly." nadýchla sa aby mohla pokračovať. "Aj so svojou sestrou, ste veľmi dobré žiačky, nechcem aby ste robili to čo nechcete."

Túto učiteľku som mala veľmi rada, bola milá a dobrosrdečná, chvíľami sa správala ako moja mama. Správala sa niekedy lepšie ako moja mama.

AHOOOOJ 💜

Tak 1. časť je vonku ! Dúfam ,že sa vam pačila.

-L-Demons

New hopeМесто, где живут истории. Откройте их для себя