Nothing is easy

Dany?

Bol august a ja som v tej dobe bola aj s bratom u starkých v Orlande. Nerada som k nim chodievala, nebola tam wifi, skoro nikoho som nepoznala a ešte k tomu ma neustále otravoval môj mladší brat Billy. Jedinou výhodou bol kľud od rušného mesta. Ráno som sa naraňajkovala a odišla do izby, ktorá bola vyhradená pre mňa, ale predtým tu spávala moja mama. Babka pozerá televízor a Billy sa hrá tie jeho primitívne hry na mobile. Cŕŕn. "Niekto zvoní" kričí pojašený Billy a uteká dolu po schodoch otvoriť nečakanej návšteve. "Starká, starká, prišla teta s ujom z Írska." Prekrútila som očami, keďže som dáko rodinné návštevy typu: "ty si ale vyrástla, frajera máš?, otec bude musieť pomaly začať chlapcov odháňat" moc nemusela a + mali hroznú angličtinu. Starká začala všetko upratovať a začať chystať na stôl čo najrýchlejšie, keďže nebola pripravená na hostí. Otrávene som sa postavila, vyšla z izby do kuchyne a zamrmlala "to musím pomáhať aj ja? Veď ty to zvládneš aj sama." "No ako by nie. Čo chceš, aby si o tebe pomysleli? Choď si okamžite upratať izbu a napochoduj sem, prestrieť stôl!" Bohaaaa, komu sa to chce? Načo sem prišli otravovať? Prečo ja? Prečo? hlava mi šla vybuchnúť. Ako tak bolo všetko poriadené a v tom do dverí vošli teta s ujom a sesternicou. S úsmevom (bol predstieraný, ale je to rodina a nechcem ich uraziť) som ich zvítala a sadli sme si všetci do kuchyne. O čom sa bavili neviem, absolútne ma to nezaujímalo, a tak som mala slúchadlá v ušiach a akurát mi začala hrať moja najobľúbenejšia pieseň Sweater Weater, keď v to ma drgla starká a musela som si dať slúchadlá dolu. "Čo sa deje?" pýtam sa. "Mischele sa pýta, či by si nechcela ísť s nimi do Írska, sama." "Sama? Úplne sama aj bez mamy a oca? Bez Billyho?" "Áno!" Natešene som prikývla.

~~~~~

V Írsku sa mi páčilo najmä pochmúrne a upršané počasie bez Slnka, čo bol aj jeden z hlavných dôvodov, prečo som sa rozhodla sem ísť. Ďalšie boli, že tu nemám rodičov a brata, že Luke (jej manžel) dobre varí, neotravujú ma príliš a veľa vecí mi dovolia (byť von do desiatej (u nás musím byť už o ôsmej doma), pozerať do rána filmy, prespať celý deň a nič nerobiť...). Bol už večer, všetci sme ležali pri telke, rozvalení na gauči a zrazu mi pípne správa (mali wifi - ďalšia výhoda). Dany Kent. Ten čo preboha chce o jedenástej v noci?
D: Ahoj Katie, ako sa máš?
K: Fajn.. Čo potrebuješ, keď mi takto zrazu píšeš?
D: Uvedomil som sa.
K: Aha, no, zaujímavá informácia. Čo ja s tým?
D: Uvedomil som sa, že sa mi páči jedno dievča.
K: Myslíš, že ma to trápi? Skoro vôbec sa nepoznáme a mňa má zaujímať tvoj osobný život? Si vedľa.
D: Mal by, keďže to dievča si ty.

Počkať, počkať, počkať... Čožeeee? Nevravím, že by bol škaredý to nie, ale odkedy si o mne myslí, že som pekná? Veď si ma doteraz nevšímal.
Po hodinovej konverzácií sa to začalo trochu rozbiehať a začal mi písať lichôtky. Bolo to milé, veď toto sa nestáva každý deň, a tak som jeho slovám podľahla, aj keď mi to stále pripadalo tak trocha zvláštne. Prišlo to. Napísal to.
D: Asi ťa ľúbim.
K: Veď ma nepoznáš a píšeme si asi len hodinu. Neverím ti :).
D: Tak začni, princezná, keď sa vrátiš z toho Írska zájdeme ku mne a ukážem ti niečo, čo sa ti bude určite páčiť. :*

Páčiť? Čo tým myslel? Ak si myslel to, čo si myslím, že myslel tak.. Bože môj, veď ja som neskúsená, čo mu mám na to napísať? Radšej nič.
D: Kde si? Napísal som niečo nevhodné?
K: V podstate ani nie, ale toto som naozaj nečakala.
D: Odomňa radšej nečakaj nič, ani ja neviem, čo sa môže stať.

Po 3 - hodinovom písaní si, sa mi začal naozaj páčiť a začínala som veriť, že by to mohlo aj fungovať. Veď predsa za mesiac mám 16 a ešte som nemala žiadny poriadny vzťah.
K: Nemyslela som si, že to tebe niekedy poviem, ale... prídem teda k tebe.
D: No vidíš láska. Dúfal som, že ťa presvedčím. Možno po tom našom spoločnom dni zacítiš niečo aj ty ku mne :). Ráno vstávam, idem pomáhať ocovi do práce. Dobrú noc Katie :). 

Fúú, neviem, čo si mám o tomto myslieť. Šťastná s myšlienkami o nás dvoch si idem ľahnúť do postele a nečakane rýchlo zaspávam. Ráno sa zobudím so zdvihnutými kútikmi a pri raňajkách sa mi rozžiari veľký úsmev. Napísal mi. Odblokujem mobil a stlačím jeho chatovú hlavičku.
D: Ako sa ti spalo? Hádam, že sa ti snívalo so mnou.
Aj snívalo. Bol to síce krátky sen, ale naozaj pekný a romantický. Držali sme sa za ruky, stále sme sa mali o čom rozprávať a prechádzali sme nekonečnou cestičkou vedľa ktorej boli rozkvitnuté stromy. Možno, že je Dany taký milý a chápavý aj v skutočnosti.
K: Nič sa mi nesnívalo.
Klamala som, lebo som nechcela, aby si už na druhý deň myslel, že ma má omotanú okolo prsta.
D: Čo ideš dnes robiť?
K: Večer tu je konecert tak pôjdeme so sesternicou pozrieť.
D: Nieže tam niekoho stretneš, zanedlho budeš moja.
K: Dáky si si istý.
D: Tak jasné, už mám predsa skúsenosti s dievčatami.
K: Možno som výnimka ;).
D: A možno nie a konečne budeš mať chlapca.
Asi mal pravdu. Nemala by som stále každého odbíjať, lebo s takýmto prístupom budem navždy panna a to nechce nikto.
K: Idem pomáhať tete s obedom, neskôr ti napíšem. Maj sa.

~~~~~

Koncert bol úžasný. Našli sme tam zaujímavú partiu, a tak sme sa s nimi zoznámili. Mali vodku a keďže sa riadim príslovím "keď dávajú ber" tak prečo si nedať? Bolo s nimi naozaj fajn. Takto som sa už dávno nezabavila. Nakoniec, možno tu budem chodievať častejšie. U tety a uja som bol len na víkend, lebo cez týždeň robili, a tak som si hneď z rána začala baliť veci. Naraňajkovali sme sa a Luke ma hodil na letisko.

~~~~~

Bože let sa tak neskutočne vláčil. Vždy keď som zaspala, dúfala som, že sa zobudím až na konci letu, ale vždy sa mi podarilo zdriemnuť si len tak na polhodinku. Ešte, že som mala pri sebe knihu a slúchadlá a mohla som si písať s Danym. Doma ma rodičia natešene privítali a ja som sa zavrela do izby.
D: Zajtra ťa čakám.
Ó môj bože. Boha ja nechcem stratiť panenstvo s tým, ku komu nič necítim. Ale Dany je v pohode chalan a možno sa ani nič nestane a bude všetko ok.
K: Zajtra o piatej som u teba.

~~~~~

A je to tu. Je tu ten deň.