Dvanásť Mesiacov a Jeden Deň Naviac

EPIlÓG

O 6 mesiacov neskôr

„Mason! Mason!" Rosalie v slávnostných šatách hľadala Masona kade tade. Bola vynervovaná, napätá. Nikdy v živote nevidela toľko dôležitých a známych ľudí pokope.

„Moricz, nevieš, kde je Mason?" po ceste stretla Moricza upraveného a oblečeného v obleku, očakávajúc konečný úspech.

„Tuším je na toalete," odpovedal jej.

„Na toalete?! To je snáď sen!" Rosalie to aj tak nezastavilo a rozhodla sa vtrhnúť priamo na mužské toalety, kde našla Masona opierajúceho sa o roh umývadlá. Bol bledý ako stena.

„Je ti zle?" jej hlas sa o niečo upokojil a znel starostlivo.

„Ako tam mám len ísť a vravieť o nej?" otočil sa na ňu a rukami sa chytil za koreň nosa. V hlave si dával dve a dve dokopy, a presviedčal samého seba, že to dokáže urobiť.

„Mason," povzdychla si a prišla o niečo bližšie k nemu, aby mu mohla opraviť golier košele, „si najsilnejší muž akého poznám," odmlčala sa, „samozrejme, až po mojom manželovi," na tvári sa jej zjavil úškrn a Masona jej vtipkovanie trochu upokojilo.

„Príliš veľa tvári a príliš veľa očí," dýchal nepravidelne.

„Zvládneš to," ruky položila na jeho ramená a dôveryhodne mu pozrela do očí. Mason nasucho preglgol a pomaly prikývol.

„Dobrý Bože," nariekal.

Pred troma mesiacmi, sa Darcy McCoyovej podarilo spracovať liek, na ktorý všetci tak dlho čakali. Pomocou zápiskov, ktoré tu Gwen nechala a pomocou informácií, ktoré nachádzali počas tých dlhých mesiacov skúmania, došla k záveru, že má presné zloženie lieku a nič jej nebráni k jeho uskutočneniu.

Pre všetkých bol ten deň prelomový a práve vďaka nemu sa dnes, o tri mesiace po ňom, zvolala prezentáciu lieku, ktorého hlavný tvorca už nie je medzi živými. Avšak aj napriek tomu sa ambície Gwen Singhovej stali skutočnosťou.

„Dámy a páni," Mason sa objavil na menšom pódiu so šampanským v ruke. Kdesi mal napísané, čo vravieť, pretože si bol istý, že to vďaka stresu úplne zabudne. Ten papier však pri sebe nemal a od toho napätia, a stresu sa mu na čele zjavili kvapky potu. „Vážené publikum, chcel by som povedať pár slov."

Odrazu celá miestnosť stíchla.

„Ako veľmi dobre viete, Gwen Singhová pred niekoľkými rokmi prišla s ideou o lieku, ktorý ľudstvo tak veľmi potrebuje." Detaily sa rozhodol nespomenúť.

„Avšak pred šiestimi mesiacmi nás kvôli nehode nečakane opustila a nemohla dokončiť to, po čom vždy túžila. Rozhodne si zaslúži, aby jej meno bolo dnes spomenuté," odmlčal sa a na moment sa zapozeral do zeme. „Bola nebojácna a silná. Nikdy sa nevzdávala," trasúcim hlasom rozprával čo mu prišlo na rozum. S pohárom v ruke mával tak, až skoro povylieval číru tekutinu rovno na zem.

„Ja to nedokážem, dofrasa," napokon sa zložil a po týchto slovách sa medzi ľuďmi rozľahol šum. Všetky oči padli na jeho osobu, no on vyhľadal len tie Rosaliine. Vravela, nech pokračuje.

„Všetci milovali, keď si tu bola, Gwen. Aj ja som miloval," položil pohár na zem a vzal mikrofón zo stojanu pevne do svojich rúk.

Sťažka vydýchol a v snahe upokojiť svoje myšlienky privrel oči, a predstavil si Gwen. Šťastnú a usmievajúcu sa Stephanie.

„No keď tu už nie si, milovať nedokážem," utrel si slzy z kútikov očí, mikrofón položil späť na stojan a po krátkom pozretí do publika sa otočil, a odišiel. 

_____________________________________________________________________________________________

Takže toto je úplný koniec :)

Som rada, že som to dotiahla až do úplného konca!!! A to hlavne vďaka vám!!!

Za každé prečítané veľké vďaka, posúvalo ma to ďalej a ďalej :)

Hádam sa čoskoro vrátim s novým príbehom :)))))

ĎAKUJEEEEM!!! 

XxS