Do hlavy pribudla ďalšia. No ale o tejto som dokopy nič nevedel. A čo bolo najhoršie, že sme sa nepoznali.
Ďalší deň som ju uvidel znova. Ale nedokázal som sa jej prihovoriť.
Kukal som na ňu ako Jano a Peťo na šeckosťah.
Nebola výrazná. Nesnažila sa zaujať výzorom. A to sa mi na nej páčilo.
Pár dní som ju pozoroval. A potom som to spravil. Zoznámil som sa s ňou. Jasné, bol to trapas ale už to je za mnou.
Tak a mohlo sa to začať.
Bo stalo sa niečo nečakané. Hneď ako sme si začali písať, povedala mi, že už priatela má, tak že si nemám robiť zbytočné ilúzie. Tak super teda. Zatial sa mi celkom darí. Sral som na to teda. Aj na ostatné. Len na 3 nie. Vlastne asi už len 2. Neviem prečo. Ja som len sproatredkovatel.
Môj mozog a srdce. To sú fajnšmekri.
Hľadal som ten poklad, ktorý som už vlastne našiel. Len som si to neuvedomoval.
A zrazu. Mi napísala Miška. Hneď sa mi zlepšila nálada. Chcel som, ale nevedel som ako jej mám povedať, že som ju vlastne klamal. A ešte s takou vecou, že ju lúbim. Chcel som sa s ňou naďalej rozprávať, ale keby vie , že som ju klamal tak by som naozaj len chcel.
