Rosemary

3.

Vždy, keď som ráno vstal, pripravil som Rosemary jej obľúbené latté. Neskôr som sa prezliekol do niečoho, v čom bolo bezpečné vybehnúť von a bežať až kým mi bude stačiť môj dych. Dnes som svoju rannú rutinu zopakoval. Akurát som sa zasekol pri pripravovaní latté, pretože mi došlo, že Rose tu nie je a Elien vstáva o dosť pozdejšie. Nezostalo mi nič iné len kávu vypiť. Vždy som ju po príprave ochutnal a až potom som ju odniesol Rose. Dokonale pripravenú. Nikdy sa jej ranné požiadavky nezmenili, nerada skúšala nové veci. Museli ju ohromiť, keď sa na to dala. Po vypití jej kávy som si obliekol bežeckú mikinu a obul som si športovú obuv. Vybehol som von.

Na svojom tele som zacítil malé kvapky vody, padajúcej zo sivej oblohy priamo na mňa, na ulicu a pravdepodobne aj na celé mesto. Niečo vo vnútri mňa mi nahováralo, že dnešok bude o niečom inom ako bývali posledné dni. A ja som nevedel či sa z toho mám tešiť. Myšlienku na dnešok som zahodil niekde za seba. Rozbehol som sa a usmial som sa pre seba, keď som si uvedomil, že ma tá myšlienka neprenasleduje. Každým krokom som bol ďalej a ďalej. Hoci ma nepríjemné myšlienky prepadali v noci, teraz som za to bol vďačný, pretože pri rannom behu som sa od nich príjemne očistil. Nechcel som sa vrátiť domov. Nechcel som čeliť problémom. Nepotreboval som pri sebe nikoho. Bol som to len ja. Ja a beh.

Pravideľne som dýchal a zastal som uprostred mesta rozhodujúc sa, kam ďalej. V diaľke som zbadal rozsvietenú kaviareň. Pousmial som sa pre seba a pribehol som k nej. Vo vnútri som si prezrel objednávku, ktorá svietila nad pultom a rozhodol som sa kúpiť niečo Elien. Keďže som posledných pár dní bol nehorázne zamestnaný alkoholom, práve teraz som potreboval, aby mi odpustila. Nechal som na pulte vreckové, schmatol som balík a rozbehol som sa smerom k parku. Nehodlal som zastaviť, kým nebudem úplne zničený. A nemyslel som si, že to príde tak skoro. Vyšiel som z formy, ale aj tak sa mi nechcelo vzdať. Miesto pomalej chôdze som sa rozbehol ku mne domov. Otrepal som si od vody mikinu, čo jej vôbec nepomohlo a utrel som si topánky, ktoré som nechal vyhodené pred dverami, pretože boli mokré a ja som na našej podlahe nechcel zanechať veľké čmuhy. Sáčok s raňajkami som nechal položený na linke a vybehol som hore po drevených schodoch. Takmer som spadol, ale aj napriek tomu, že tam nik nebol, obzrel som sa. Pokrútil som nad svojou nešikovnosťou hlavou a zastavil som sa až v kúpeľni. Nenamáhal som sa s vyzliekaním. Zapol som sprchu a vošiel som pod prúd tečúcej vody. Len ja a sprcha. Neželal som si žiadne pochody myšlienok.

Po pár minútach som sa rozhodol, že je oblečenie dosť mokré a taktiež aj ťažké. Prevliekol som si cez hlavu mikinu spoločne s tričkom a vyhodil som ich pred dvierka sprchy. Hneď za nimi nasledovali ponožky a taktiež aj kraťasy spolu s boxerkami.

Spokojne som si vydýchol a zaklonil som hlavu. Privrel som oči a nechal som sa unášať zvukom tečúcej vody. Stál som tam asi pridlho. Nechcelo sa mi vyliezť, ale musel som. Pred tým som sa však namydlil a umyl som si vlasy. Vyšiel som von a okolo pásu som si obmotal čistú osušku, ktorú som vybral zo skrinky po mojej pravici. Vydýchol som si, keď som v skrinke zbadal aj jej šampón. Neodolal som a natiahol som k nemu ruku s úmyslom privoňať si k nemu.

Bolo to ako kúzlo, keď sa jej malé ruky dotkli tých mojich. Pripadal som si ako kameň, keď sa po tak dlhom čase spojili naše dlane a naše prsty boli prepletené. Musel som zbierať toľko odvahy, aby som sa pohol čo len o milimeter. Cítil som, ako sa jemne trasie. Zľahka som priložil pery k jej čelu. Dostal som ju. Mal som ju celú. Nikdy som si nič viac neželal. Jej nervozita bola takmer hmatateľná. Teda, skôr tá moja. Veľmi som sa bál, že niečo pokazím. Možno práve preto sme tam stáli tak dlho. Držali sme sa za ruky, moje pery stále na jej čele, oči mal každý z nás privreté. Pravidelne som vdychoval vôňu jej vlasov a rozmýšľal som len nad tým ako si prajem cítiť tú vôňu pri každom východe slnka, pri každom západe slnka, v každej chvíli, každé ráno. Zamiloval som sa do jej vône. Nevedel som sa jej nabažiť.

Zrýchlene som dýchal, keď som šampón uložil naspäť do poličky. Prišlo mi to také skutočné, akoby sa to dialo práve v tejto chvíli. Bol som tam. Ona bola tu. Cítil som dotyk jej rúk, cítil som ako ma pri menšom vetre šteklili jej vlasy. Cítil som ju.

Oklepal som sa od zimomriavok, ktoré sídlili na mojom tele a vzal som premočené veci zo zeme. Hodil som ich do práčky a utrel som mokrú dlážku. Kvapky vody stále stekali po mojom tele a cítil som, že mám menšie problémy s dýchaním. Rozhodol som sa to neriešiť a vyšiel som z kúpeľne von. Moje lenivé kroky ma priviedli do mojej spálne, kde som si obliekol aspoň spodné prádlo. Začal som si sušiť vlasy, keď mi v tom zapípal prenosný počítač. Sadol som si na posteľ a uterák som hodil vedľa seba, keď som otvoril obrazovku. Počkal som, kým sa rozsvieti a kým sa jeho systém načíta a neskôr som otvoril doručenú správu. Konečne som mal to, po čom som túžil. Odpovede. A nevedel som sa dočkať, kedy sa to dozviem. Srdce mi šlo vyskočiť z hrude a moje ruky sa triasli. Bol som tak nervózny. Už som nevydržal čakanie. Otvoril som e-mail od Matiasa a stiahol som si všetky prílohy. Z hlboka som sa nadýchol a otvoril som prvú.

Zasekol sa mi dych. Neviem či to bolo nedočkavosťou alebo tým, že som chcel počuť každé jedno slovo, ale musel som si pridať hlas. Bola to hlasová správa. Jej posledné slová.

,,Nie je to tak."

Čože?

Janae177