Cheironova dcéra

Boj o vlajku

  Aikin do večera sedel pri knihe a podľa mňa ju už 3-krát prečítal. Videla som ho na obede, neodtrhol oči od knihy.

Ja s Persis sme si boli zabojovať v aréne a otestovať jej nový trojzubec. Jasné, že ma porazila. S trojzubcom sa jej nikto nevyrovná. Potom som ju trochu učila strieľať z luku. Veľmi jej to nešlo. To dievča je viac po Percym, ako on sám.

Mňa učil strieľať Cheirón a ide mi to výborne. Nechcem sa vychvaľovať, ale som lepšia ako niektoré Apolónove deti. (Nie vôbec sa nevychvaľujem.)

Po večeri sa konal už dlho očakávaný boj o vlajku. V modrom tíme sú zruby Poseidóna, Atény, Hefaista, Herma, Démeter, Niké, Hekaté a ja. Červený tím tvoria zruby Áresa, Dia, Háda, Apolóna, Dionýza, Afrodity a Nemesis. Vyzbrojení sme išli na svoje pozície.

Plán nám vymýšľali Ateniny potomkovia a Aikin.  

  Zruby Atény a Niké mali ísť vpravo a zruby Herma a Hekaté vľavo. Aikin a Persis mali trochu počkať a potom ísť stredom. My ostatní sme mali čo najlepšie brániť. Hefaistovi potomkovia nastražili pasce a deti Démeter nechali všetko zarásť. Vlajku bolo vidieť len tak-tak.

Ja som sa skrčila do trávy, pripravila si luk a tupé šípy.

Tupé šípy sú trochu ťažšie ako obyčajné. Majú tupý hrot, nikoho nezraním, len omráčim.

Po chvíli prišlo pár deciek Áresa a Nemesis. Niekoľko som omráčila šípmi. Niektorích od Nemesis, ktorý boli vzadu pohltila tráva, a to doslova. Rýchlo sa ale spamätali a mačmi začali sekať trávu. My sme sa trochu stiahli. Ako sa približovali, spustili pasce od Hefaistovcov.

Všetko zatiaľ prebiehalo podľa plánu. Zrazu som pocítila veľkú bolesť na predlaktí.

Otočila som sa, a zbadala Marcusa, syna Clarisse a Chrisa. Má 14 rokov a je trošku nižší odo mňa. Hnedé vlasy mu padali do jeho modrých očí.  

Marcus sa napriahol na útok, ja so ho odrazila lukom. Ale čo sa nestalo, ten dement mi presekol môj obľúbený luk!

"Tak toto nie! " vyštekla som na neho. Toto si dovoľovať nebude! Zničení luk som odhodila na zem. Spoza opaska som vytiahla dýku a ohnala sa po ňom. On sa však uhol, ale ja som ho kopla do brucha. Ešte nikdy som sa tak nenaštvala, ako teraz. Vtom som ale začula zvuk lastúry. Hra sa skončila a keďže vlajku sme mali stále ukrytú v tráve, znamená to, že sme vyhrali. To mi trochu zlepšilo náladu.

Priklusala som k Persis a Aikinovi, ktorý spolu hrdo držali vlajku.Usmiala som sa na nich a zagratulovala im.

Chvíľu sme ešte sedeli pri táborovom ohni a rozprávali sa, ale za chvíľu už bola večierka a všetci sme sa odobrali do svojich zrubov.

-------------------------------

Ahojte čitatelia. Ďalšia kapitolka. Dúfam, že sa vám páčila. 

ďakujem @Babu-Wixx za technickú podporu (najmä za opravu chýb)

Nazdar