Different

1.kapitola

(ako asi vypadá, hore☝☝ ,ale kľudne si ju predstavujte ako chcete)

Už je to tu zas. Prečo ja? ,,Božeee." povzdychnem si sama pre seba a snažím sa vypnúť budík. Prehmatala som celý nočný stolík ale nič. Po mobile ani stopa, len počuť vyhrávanie piesne Black & Yellow. Vstanem teda z postele a očami hľadám mobil. Čo robí na stole? Šuchtavími krokmi sa dotrepem k stolu, vipnem budík a prečítam si papier vedľa neho:

Lívia viem že si zas ponocovala. Čiže taká menšia prevencia aby si vstala. Nie že znova zmeškáš! Mám ťa rada.
                                                    Mama
Zmeškala som len dva krát, nemusí mi to furt pripomínať. Agrh... No, ale musím uznať asi by som dnes nevstala. Nenávidím pondelky. Kto ich má rád? Veď ani Garfield ich nemá rád a to nechodí do školy alebo práce. Prekliaty deň. Zapnem hudbu a idem do kúpeľne. Väčšina dievčat by sa teraz zdesili svojho odrazu ale už som zvyknutá, kruhy pod očami a vlasy všade kde sa dá. Urobím si rannú hygienu, oblečiem sa a idem na mobil. ,,7:20 najvhodnejší čas vyraziť." áno rozprávam sa sama zo sebou. Zoberiem tašku, slúchadlá, mikinu a idem.

Prídem pred dom Pati a ako vždy čakám. Po piatich minútach konečne vylezie z domu. Ako inak tip-top upravená. ,,Čo sa tak usmiavaš? Na tvoju nepiateľku spadla bomba?" spítala som sa. ,,Ja mám nepriateľku? A nie. Hádaj!" ,,Máš pravdu teba všetci zbožňujú. Doteraz nemám páru ako to robíš. Nooo.... Čiže keď sa tak na teba pozerám. Myslím že.... Už to mám! Kto je ten "šťastný"?"pri slove šťastný som ukázala rukami úvodzovky za čo som dostala buchnutie do ramena. ,,Michael."pri jeho mene mi zabehlo a ona sa skoro roztopila. Museli sme vypadať vtipné. Ja sa dusím a ona sa mení na omáčku. ,,Michael Jordan? Ten Michael? Ty si zbalila najkrajšieho chalana zo školy? Gratulujem." potriasla som jej rukov. ,,Nooo.. skôr on mňa. Bolo to také romantické. A tá noc." zakusla si do pery. Tá jej romantika. ,,Neroztop sa tu hej? Detaily počuť nechcem." Začali sme sa smiať.

To už sme boli pri škole kde boli všetci ľudia zhromaždený v jednom klbku. Prepchali sme sa pomedzi nich aby sme vedeli čo sa deje. Jasné že sa tam bili chalani. Samo Marec. Má dosť smiešne meno viem si to predstaviť ako to je na ich hodinách: Marec k tabuli alebo Marec nevyrušujte! Musí to byť komédia. Inak Patin bívalí. A Michael Jordan Patin súčasní. Aj keď to bola sranda sa na nich pozerať ako proti sebe "bojujú" ale musela som to zatrhnúť. ,,Hej, hej kľud!"jasné že ma nepočúvali a k tomu mi jednu uvalili. To má už nastralo a začala som kričať ,,Ste vy normálny​?! Ihneď prestaňte! Ukludnite sa! Ste ako malé deti!"všetci na mňa upierali pohľady. Nebolo to nejak príjemné ale však by sa tu domlátili až by jeden neumrel... deti ,,Prepáč"povedali naraz ale nie sebe, mne. Hodila som po nich nechápaví pohľad no zacítila som ostrú bolesť v pere. Keď som si odtiahla prst od peri uvidela som krv. Super, tí dvaja mi rozbili peru. To bude čo vysvetľovať doma. Len som prekrútila očami a išla svojou cestou.  Zazvonilo a pobrali sme sa do tried. Kde je vlastne Daniel? Nemám s kým sedieť. To bude ešte dlhý deň.

,,Bla, bla, bla...." presne toto počujem keď fyzikárka rozpráva. Asi to nikdy nepochopím. Agrh.... nenávidím fyziku. Dve veci ktoré nenávidím sa spojili. Fyzika+pondelok smrteľná kombinácia. Radšej si vitiahnem mobil a dám si jedno slúchadlo do uší. Učiteľka si to asi všimla lebo povedala:,,Slečna Verslová neruším?" ,,Aj hej ale už som si zvykla môžte pokračovať."ironicky som sa usmiala a ona si ma zas nevšímala.

Po nekonečne dlhom čase zazvoní a ja mierim k Ondrejovi a Kikovi do lavice. ,,Hi! Máme dnes futbal alebo nie? Ja som ho vôbec nepochopila."spýtala som sa lebo som fakt netušila ktoré pondelky máme tréningy a ktoré nie. ,,Ahoj! Hej máme o 16:00. A tento týždeň ešte v štvrtok o 17:00."povedal mi Ondro a znovu sa venoval rozhovoru o Fife. ,,Liaaaaa!" zhučal mi niekto do ucha. ,,Miaaaa!" urobila som presne to isté​. Začali sme sa smiať. ,,Dnes ideme na nákupy." povedala natešene. ,,To vieš."povedala som ironicky. ,,Aleee no taaak Liaaaaa. Poooď ide aj Krista a Simča."urobila na mňa psie oči aj keď vie že to na mňa nezaberá. ,,Kedy idete? Ja prídem po dvoch hodinách čo tam vy budete za vami a pôjdeme do Jahôdky. Okej?"Jahôdka je menšia čajovňa kam zvykneme chodiť.,,Agrh... Okej, o 15:30 tam ideme takže o 17:30 v Jahôdke.  Ty s nami nikdy nepôjdeš, však?" ,,Však oblečenie mám a ďalšie nepotrebujem. Určite tam nestrávim dve hodiny môjho drahocenného života." Mia pretočila oči a zazvonilo tak sme sa vrátili na miesto. Ďaľšie hodiny prebehli normálne.

Šla som do jedálne za doprovodu Miša, Tomáša, Ondreja, Mika, Kika, Lucie, Simi a Pati. Sadli sme si na stôl pre deviatich a začali sme jesť. V našej jedálni varia vážne dobre, viem že sa tomu nedá veriť ale je to tak. ,,Čo je za vodu?"spítala som sa pred tým ako som si išla vziať. ,, Čučoriedkový sirup."povedal Mike, na čo sme začali všetci smiať. No šak predstavte si chalana z anglickím prízvukom ako povie ,,čučoriedka".

Šli sme domov, no až na Mika a Paťu, tí boli na sebe prilepený ako magnetka na chladničku čiže sa to chodením ani nazvať nedalo.

Doma
,,Som doma!"zakričala som do prázdneho domu. Teda aspoň som si to myslela lebo zrazu sa ozvalo ,,Ahoj! Prosím ťa nevieš kde mám tu čiernu športovú Calvin Klein podprsenku?" píta sa moja "dokonalá" staršia sestra. ,,Eee..  myslím že ju mama dávala prať čiže bude v spálni medzi poskladaných prádlom. ,,Si super." poslala mi vzdušnú pusu a utekala do spálne. ,,Čo tu vlastne robíš? Nemáš vyučovanie?"zakričím ešte za ňou. ,,Nie odpadlo nám. Aaa... ešte jedna vec, je tu Juro." ,,Ok. Dúfam že oblečený." To bol celí náš rozhovor. Pobrala som sa do izby. Otvorila som dvere do MOJEJ zdôrazňujem MOJEJ izby a tam sa obliekal polonahý Juro. ,,Čo tu preboha robíš?!"zhučala som po ňom. No potom som si všimla segrinu podprsenku na zemi. ,,Daniela Kristína Verslová! Si zo mňa robíš prdel! Nemáš vlastnú izbu! Prezliekaš mi obliečky!"ziapala som na celí dom. Dada hneď pribehla. ,,Okej, okej neziap." povedala a išla pre nové obliečky.