"Louis! Ja som na baby" tieto slová vyšli s Harryho úst, keď som sa pokúsil ho pobozkať. Nechcel som to takto. Nechcel som aby sa niečo takéto stalo. Bola to moja chyba. Rýchlo som utiekol. Bol som už tesne pred mojou bytovkou keď som počul ako mi zvonil mobil v taške. Vytiahol som ho a pozrel som sa na obrazovku. Bol to Harry. V žiadnom prípade som to zdvihnúť nechcel. Stíšil som si zvonenie a vošiel som do bytu.
"Ahoj Louis. Kde si bol celú noc?" opýtal sa ma Daryl ktorý sedel na gauči a pozeral nejaký zápas v telke. Nečakal som jeho a ani Savnnah takto skoro doma keďže odišli do Londýna.
"Nemali ste byť ešte v Londýne?" opýtal som sa nechápavo a posadil sa vedľa neho na gauč.
"Niečo sa tam skomplikovalo tak sme museli odísť. Čo ako s Har..." Daryl nestihol dohovoriť a začal mu zvoniť mobil. "prepáč" povedal a zdvihol telefon. Chvíľu bolo ticho a potom začal.
"Ahoj Harry" kurva on vie Darylove číslo, úplne som na to zabudol. Neistým pohľadom som sa pozrel na Daryla keďže som počul aj Harryho otázku tak som pokrútil hlavou, že nech mu nehovorí kde som a pokračoval "neviem kde je, ale keď to zistím určite sa ti ozvem." povedal a zložil telefon.
"Ďakujem." potichu som pošepkal a oprel som sa.
"Louis? Prečo sa vyhýbaš Harrymu?" zvážnel Daryl a lakťom sa oprel o operadlo gauča a čakal kým mu odpoviem.
"Ja- ja som ho chcel pobozkať, ale on na mňa vykríkol, že je na baby. Nemôžem sa už nikdy na neho pozrieť. Nevieš aké je to. Totálne som sa pred ním strápnil a k tomu zistil, že som gay. Som z toho úplne v prdeli. Naše kamarátstvo sa úplne dojebalo." začal som naštvane kričať lebo som mal z toho nervy.
"Kamarát, v prvom rade sa ukludni. Musíš sa s ním o tom porozprávať. Nemôžeš sa mu takto vyhýbať." povedal Daryl a mal pravdu. Nemohol som, ale musel som.
O pár týždňov neskôr
S Harrym som nebol už zopár týždňov a počas tých týždňov som si uvedomil ešte viac ako neskutočne ho milujem. On toto ku mne necítil, ale ja som si bol vedomí toho, že moja závislosť na ňom len tak skoro neprestane. Rozhodol som sa, že sa pred ním skrývať nebudem. Nech sa stane to čo sa má. Keď som vyšiel z domu tak mohlo byť tak 10 ráno a ja som sa cítil oslepený slnkom ktoré mi žiarilo priamo do tváre. Prechádzal som sa po okolí keď som si uvedomil niektoré veci. Keby som sa nedostal sem do Holmes Chapel vôbec by som nemusel trpieť kvôli neopätovanej láske a zároveň som mohol ostať na brigáde v Doncasteri ako prísť sem a po krátkej dobe hneď prísť o svoje miesto. Pred pár týždňami som prišiel o prácu a Daryl sa tam drží tiež nejako neisto. Plánovali sme nad tým, že sa vrátime do Doncasteru, ale nechali sme si čas aby som to nejako s Harrym urovnal a aspoň sa s ním rozlúčil. Išiel som na tú lúku kde ma Harry zaviedol jeden večer. Pamätám si to ako keby to bolo včera. Sedel tam. Kudrnatý chlapec so zelenými očami tam sedel. Bol mi otočený chrbtom preto som išiel k nemu potichu.
"Harry?" povedal som celkom váhavo. Otočil sa a naše oči sa stretli. Po dlhých týždňoch som zase videl tie krásne smaragdové oči. Pozerali sa na mňa a nevedeli ako reagovať.
"Prosím, Louis, neodchádzaj. Nedokážem to tu už bez teba." povedal a postavil sa. Stál predo mnou a až keď som sa na neho pozrel lepšie tak som si všimol jemných modrín na neho tvári.
"Č-čo sa stalo Harry?" povedal som a končekom palca som mu prešiel po jemne hnedých modrinách. Cukol sebou keď som sa dotkol tej ktorá mu ležala kúsok nad lícnou kosťou.
"Nechcem sa o tom rozprávať. Louis, odpustíš mi? Niečo som si uvedomil keď si sa mi neozýval a keď som ťa nevidel. Uvedomil som si, že nie je pravda to čo som ti povedal pri našom poslednom rozhovore. Myslel som si, že som na baby a keď som ťa prvý krát uvidel niečím si ma očaril. Neviem ani popísať čo to bolo, ale bolo to niečo magické. Neviem to ani vyjadriť slovami tak to vyjadrím inak. Pobozkaj ma. Pobozkaj ma prosím." priam sa dožadoval mojich pier. Chytil ma za ramená a aby dočiahol na moje pery tak si stúpol na špičky. Jeho jemne rúžovkasté pery sa našpúlili a blížili sa ku mne. Privrel som oči a naše pery sa spojili. Boli tak sladké a plné citov. Odstúpil som od neho a otvoril som oči.
"Vážne toto chceš? Chceš aby sa ti ľudia posmievali za to kým si. Za to, že si iní ako oni. Vážne si tým chceš prechádzať so mnou?" spýtal som sa ho a jeho kútiky na ústach vyšli smerom hore. Tento neodolateľný úsmev mi chýbal.
"Buď hlavne sám sebou a nesnaž sa aby boli iní spokojní, ale hlavne ty. Pamätáš si tieto slová? Povedal si mi ich naposledy keď som nevedel ako ďalej a tieto slová ma posunuli ďalej. Už sa nebojím povedať kto som. Som chalan ktorý sa zaľúbil do iného chalana." povedal s pýchou v hlase a nežne si pritlačili končeky prstov o tie moje a na to si ma chytil ako by ma obraňoval. Držal si ma blízko pri ňom.
"Harry, potrebujem vedieť čo sa ti stalo." začal som konverzáciu keď sme išli dole po lúke. Bol ticho. Pozeral sa do zeme a nervôzne mi stláčal ruku. Nechcel som na neho tlačiť preto som to nechal tak, ale stále ma trápilo od čoho to má.
"Piče, buzny, schovajte sa. A ahoj Harry." povedal nejaký tučnejší chalan, ale stále nižší odo mňa a buchol Harryho päsťou do tváre."
"Vypadni kokot."zvrieskol som na neho a päsťou som mu jebol do líca. Keď sa na mňa otočil tak líce mu už menilo farby a mal to jemne opuchnuté.
"Takže buzna si začína. Toto bude ešte len sranda." posmešne sa zasmial a plnou silou ma kopol do kolena. Padol som na zem, ale stále som sa nevzdával. Ten chalan si to mieril k Harrymu, ale ja som ho za nohu strhol na zem a sadol som si na neho rozkročmo na jeho brucho. Päsťami som ho začal bušiť až kým nemal dosť. S uspokojením som sa postavil kým sa on zvýjal s bolesťami na zemi. Pred odchodom som ešte na neho pľuvol. Stretol som už veľa homofobných svíň, ale takúto ešte nie.
"Ďakujem, ale Louis sľúb mi, že sa na ich úroveň už nikdy neznížiš. Prosím nechcem drsného Louisa chcem tohoo sladkého starostlivého." povedal a ja som prikývol hlavou a dal mu pusu na čelo.
