Waitress (SK/CZ Louis Tomlinson)

Chapter 15.

U Louiho sme boli na celý víkend. Bola som z Daisy a Pheobe na húpačkách, ukázali mi ich všetky obľúbené hračky. Boli strašne zlaté. Chcela by som také dve sestry. Louis má veľké šťastie že ma dokonca až štyri sestry! Ja som na moje nešťastie jedináčik.....

Keď som sa vrátila večer s dievčatami Louis sa so mnou kvôli tomu "krkolomnému" pádu nerozprával.

Celý večer ma ignoroval a dokonca aj keď sme išli spať. Mohla som sa k nemu akokoľvek túliť... nič nepovedal, ani sa nepohol.

Tak som ho teda nechala!!!! nech trucuje! Aj tak ho to prejde! Nevydrží dlho .)

Pondelok

Bolo upršané Londýnske ráno a mňa opäť čakala práca!

V reštaurácii som bola už od ôsmej. Nebolo veľa ľudí ale boli sme traja na celu reštauráciu takže to bolo v pohode. Stále som si esemeskovala s Louisom. Konečne ho tá nadutosť prešla a konečne bol normálny.

"Dnes večer ty a ja prechádza pri Temže! ..xx -Louis"

"Súhlasím. Teším sa!.. xx -Abby"

"Ľúbim ťa! Xoxo"

Aj ja teba!" xx"

Keď som odvrátila pohľad od mobilu skoro mi vypadol mobil z ruky. Celá som strnula a zamrzla som. Nevedela som čo mám urobiť ako mám reagovať a čo mam povedať. Predo mnou stála osoba, ktorú som v žiadnom prípade nechcela stretnúť....

Zhlboka som sa nadýchla aby som v sebe potlačila strach a nervozitu.

"Ale, ale. Konečne som ťa našla. " povedala a prepichla ma vražedným pohľadom.

Nevedela som čo čakať. Zjavila sa tu tak zrazu a ja som nemala ani šancu niekde ujsť alebo sa schovať. Samozrejme boli by to detinské ale to bola jediná možnosť, ktorá ma napadla. Nemohla som už nič robiť. Položila som telefón na pult a postavila som sa strachu čelom.

"Ahoj El!" potichu som ju pozdravila.

"Nehovor mi El. Nepoznáš ma a ani nemáš na to právo mi tak hovoriť!" ironicky poznamenala a sadla si za bar oproti mne.

"Čo odo mňa chceš? "

"Ty dobre vieš čo od teba chcem!" zvýšila na mňa a hlas. Nechápala som ju. Nevedela som čo odo mňa chce.

"Jaaa.." začala som koktať, "Neviem vážne čo odo mňa chceš!"

"Netvár sa ako najväčšie neviniatko Abbygail!!!"

"Nevolaj ma Abbygail!!!" zvýšila som na ňu hlas a oprela som sa bar.

"Ty si teraz ta posledná čo by mala na mňa zvyšovať hlas!!!...Vlastne ja som prišla len kvôli jednej veci!"

"A to je???" nadvihla som jedno obočie a v duchu som sa zasmiala. Vyzerala tak komicky, to ako sa tvárila dôležito. V tejto chvíli som z nej strach nemala. Aj keď na začiatku to tak nevyzeralo.

Eleanor nadvihla hlavu, vystrela sa z hlboko sa nadýchla a vypadlo s nej:

"Viem, že s týmto čo ti teraz poviem nebudeš súhlasiť. Ale..... NECHAJ LOUISA NA POKOJI!!!"

"Čože? ako to myslíš?" nechápala som. Ona sa začala smiať: "Abby, to si vážne taká blbá??? Myslela som si to o tebe ale teraz som sa konečne o tom presvedčila..." odmlčala sa. Mňa zaplavil zvláštny pocit.

"Necháš Louiho na pokoji! Rozídeš sa s ním!" usmiala sa a chytila ma za ruku. Nechápavo som sa na ňu pozrela a rýchlo som vtrhla som ju ruku z tej jej.