Waitress (SK/CZ Louis Tomlinson)

Chapter 28.

*Abby*

Otvorila som oči a zistila som, že som úplne v novej miestnosti, ktorú nepoznám.

Poobzerala som sa okolo seba, aspoň toľko koľko som mohla, a táto miestnosť mi pripomínala nemocničnú izbu. V ruke som mala pichnutú injekciu napojenú na infúziu a keď som sa nadýchla zacítila som jemnú pálčivú bolesť. Pomaly som zažmurkala oči a snažila som si spomenúť čo sa vlastne stalo. Moje myšlienky hneď smerovali k Louisovi, Niallovi a Eleanor.

Čo som to preboha spravila? A čo sa mi stalo?

Z myšlienok ma prebudilo otvorenie dverí. Zaostrila som na osobu, ktoré práve prišla a zhrozila som sa. V tejto chvíli som nemala vôbec chuť ho vidieť.

"Abby!" pošepkal a podišiel ku mne. Chcel ma chytiť za ruku ale ja som ju rýchlo odtiahla. Neviem čo sa to so mnou stalo. Pred osobou, do ktorej som už dosť dlho zaľúbená sa bojím. Mám strach. Nechcem aby bol pri mne a chcem aby odišiel. Pozrela som na neho a zvraštila som čelo. V očiach mi bol určite vidieť strach a Louis si to asi aj všimol.

Potom čo mi neveril a je na strane Eleanor, ktorá mi robí zle som u neho stratila dôveru.

"Abby, prečo sa tak tváriš. Nie si rada, že ma vidíš?" spýtal sa a sadol si na kraj bielej postele.

"Čo tu robím?" chrapľavo som sa ho spýtala a ignorovala som jeho otázku. Nemala som silu odpovedať.

"Včera večer, keď sme sa vrátili si odpadla. Bolo to vraj z veľkej psychickej záťaže a vyčerpanosti," povedal a snažil sa ma zas chytiť za ruku, ale ja som mu to nedovolila.

"Choď preč Louis! Chcem byť sama!"

"Čože?" nechápavo sa na mňa pozrel.

"Ja chcem byť sama. Bez teba, Nialla a Eleanor. Už neznesiem ako my všetci traja ubližujete!"

"Ako ti ja ubližujem? O čom to hovoríš Abby?"

"Ja neviem čo sa to so mnou stalo Louis. Včera ma dosť zranilo čo si mi povedal, a že si ma ani nenechal ti to vysvetliť to s tým Niallom. Radšej si veril Eleanor a tomu čo si videl na tom obrázku! Potom sa ani nečuduj ako som ja teraz dopadla." s výčitkami som sa na neho pozrela do očí sa mi nahrnuli slzy. Louis sa na mňa previnilo pozeral a nahol sa ku mne. "Je mi ľúto strašne moc Abby. Nemal som sa tak za chovať. V tej chvíli keď som tu fotku videl mojím telom prešlo toľko zlosti a žiarlivosti, že som sa nedokázal ovládať a nedokázal som nad tým poriadne popremýšľať!"

"Aj tak si sa choval ako totálny idiot a to čo si mi povedal ťa neospravedlňuje!"

"Ja viem. Je mi to strašne ľúto! Ale ako by si reagovala ty keby si ma videl ako sa bozkávam s tvojou najlepšou kamarátkou!"

"Ja som sa s ním nebozkávala!" vybuchla som, ale hneď na tom som znova zacítila bolesť v hrudníku. Strhla som sa a rukou som sa chytila po mieste kde ma to zabolelo.

"Abby, nerozčuľuj sa. Ešte na to nie si tak dobre tak buď v klude!" upokojil ma a pohladil ma po vlasoch. Mne začali znova tiecť slzy po tvári.

"Mala som zostať v Írsku!"

"To nemyslíš vážne! Čo sa ti stalo, preboha?" rozčúlene povedal aj Louis a postavil sa z postele. "Ty tu ideš budeš na mňa naštvaná za to, že som ťa obviňoval z niečoho čo si urobila?"

"Nevieš ako to bolo!" precedila som spomedzi zuby.

"To neviem ale na tej fotke to bolo dosť viditeľné!"

"Choď do riti Louis a vypadni! nepotrebujem tu počúvať ako ma tu obviňuješ z toho ako ťa podvádzam!"

"Fajn, tak sa spýtam niekoho iného ako to bolo."