O 2 týždne:
*Louis*
Potom, čo sme prišli z pôrodnice, prešli 2 týždne. Pekne sme sa doma zabývali, malý Tomymu už začal poridne vnímať okolitý svet a začal už spoznávať aj nás dvoch. V tomto období som najšťastnejší chlap na svete. Mám milovanú priateľku a krásneho zdravého syna.
Pomáhame si sami dvaja. Nechceme nikoho pomoc. Snažíme sme to zvládnuť sami. Abby a ja sme ešte stále deti, ktoté sa staraju o ďlšie dieťa. Učíme sa na spoločných chybách a vždy sa ich snažíme napraviť. Ja pomáham jej, ona mne. Sme zohratý ako nikdy pred tým. Tommy nás spojil na toľko, že by som si nevedel predsatviť deň bez Abby a samozrejme aj bez neho. Stala sa z nás rodina. Aj keď ja s Abby ešte uplne niesom ...
"Naozaj to tu sama zvládneš?" spýtal som sa jej už asi po štvrtýkrát, lebo som si nebol stále istý.
"Louis, ja nesiom postihnutá alebo krkavčia matka, aby som sa nevedela postarať o vlastne dieťa!"
"Veď ja to ani netvrdím, lenže ty sama s tým nemáš moc skúseností"
"Nemám, ale stala som sa mamou a to sa v tebe hneď objavia materinské pudy!" usmiala sa na mňa a ďalej sa venovala prezliakaniu malého Tommyho.
"Včera si ma dosť nahnevala!" odbočil som uplne od témy, vhytil ju za boky a jemne som si ju k sebe pritiahol. Abby sa len zhlboka nadýchla a položila hlavu na moje rameno aby sa mi mohla pozreť do tváre.
"Vdrž 6 nediel a budem celá len a len tvoja. Budeš si so mnou robiť čo chceš!"
"Hmmmm, to je zaujímavá predstava!" nadržane som sa na ňu usmial a ona sa pohavene otočila k Tommymu.
"Vidíš Tommy, tatinko je tak zaujatý svojimi nevhodnými myšlienkami, že zabudol, že o pol hodinku má už byť na zvukovej skuške!" dala mu pusinku na noštek a mne zamrzel usmev na tvári...
"Do ..." chcel som zanadávať no ruka Abby sa razom objavila na mojich ustach.
"Nie pred našim synom...."
"Prepáč!" zamrmlal som jej do úst a nevinne som mykol plecami.
"No choď už...." placla ma po zadku a venovala mi malu pusu na líce. Ja som ju chytil za ruku a dal jej poriadného francuzáka. Jej ruky prešli inštiktívne na moju hruď a snažila sa odo mňa odtiahnuť. Ja som bol však nezlomný. Keď si ju nemôžem užiť celú tak aspoň takto. Môj jazyk sa prepliatal s tej jej a konečne som poriadne pocítil chuť jej pier.
"Louis!" šepla a uplne sa odo mňa odtiahla. Skrvila kožu na tom jej čielku a utrela si pery.
"Pridem až večer!" uškrnul som sa a prešiel k Tommymu a dal mu tiež pusu na čelo...."Ozaj Abby! Prečo 6 nediel?"
"Ty neveš čo je to Šestonedelie?"
"Nie..."
"Spýtaj sa Harryho. Ten sa rozumie do takýchto veci!" usmiala sa a zobrala si malého na ruky, "Zamávaj Daddymu!" chytila mu rúčku a snažila sa aby mi Tommy aspoň náznakom zakýval. Moc sa mu to nepodarilo ale aj tak som sa musel pousmiať nad tým, aký bol roztomilý. Obliekol som si bundu a rýchlo utekal za chalnmi do študia.
Ako vždy som si to musel pretrpieť. Aj keď som už dlho nebol s chalanmi a mohli sme sa konečne porozprávať. Ukazoval som im fotky, ktoré som mal v mobile. Každý z nich sa rozplýval nad malým Tommym. Každý si už zajednával deň a čas, kedy bude kočíkovať. Bol som rád, ale na druhu stranu som bol aj prekvapený, že sa takto ponukali. Mám to ale svoju výhodu. Keď si aspoň na 3 hodinky, zoberú malého Tommyho von ja a s Abby budeme mať čas na seba. Ale až keď jej skončí to šestonedelie. Harry mi to hneď všetko pohotovo vysvetlil. Chalani si ale zo mňa robili srandu, no dala sa to vydržať a prehrýznuť. Aspoň ale viem, na čom som.
YOU ARE READING
Waitress (SK/CZ Louis Tomlinson)
FanfictionRomantický príbeh slávneho speváka a obyčajnej čašníčky! Prepletený príbeh dvoch mladých ľudí z rozličných pomerov, z rozličného spôsobu života a jednej veľkej spoločnej lásky! Mnoho odlúčení, problémov a klamstiev zo všetkých strán bude stáť v spo...