Different

5.kapitola

Mišo pohľad
Mám za ňou bežať? Bože, čo to tak prežíva. Išiem radčej za chalanmi. Okej. Čo sa tu všetci zcvokli? Mike leží vivalení na posteli a Daniel je v klbku na zemi a mrmle všetky nadávky sveta. ,,Hej! Spamätaj sa bro. Však už si s babami spal a ešte budeš. To isté ona. Len teda s chalanmi."pokus o vtip. Tak nič ani sa neuškrnul. ,,Ona nie."povedal jednoducho a vrátil sa k svojej činnosti. Išiel som k Mikovi. ,,Ona prišla o panenstvo s jej najlepším kamošom?" ,,Hej." ,,Tak to je v riti."

Lívin pohľad
Utekala som až do parku. Mám to tu rada. Celkom. Počkať! Mám to! ,,Čaves Oliver! Môžem prísť k tebe a zahráme si Fifu?" ,, Jasné čakáme. Kľudne otvor nie je zamknuté a rodičia nie sú doma čiže môžeš zakričať." ,,Okej. Zachvýľu som u vás."

Nemali dom ďaleko čiže som tam bola behom za 5 minút. ,,Čaute dvojičky!" zkríkla som. Vošla som do Oliverovej izby a tam horeli na mňa spítave pohľady. ,,Čo sa deje?"spítal sa Kiko. ,,Malo by?" ,,Máš ešte červené oči od plaču." ,,Čo? Jaaaj nie bola som v parku a padlo mi do nich niečo." usmiala som sa. ,,Okej. Ideme hrať." Hrali sme a kecali o hovadinách. ,,Čo si pamätáš z párty?"táto otázka ma zaskočila, Kiko prečo sa pítaš. Nepítaj sa. Prosím. Hovorila som v duchu. ,,Len tak trochu ale dosť. Vy?" ,,Všetko." povedali. Začala som si kúsať od nervozity do pery. Však s nimi som hrala fľašu. Počkať možno ako sa to stalo vedia. ,,Ako?" ,,Vážne to chceš vedieť?" ,,Hej." ,,Ja teda radšej idem."povedal Kiko. Nechápavo som sa na neho pozrela a od mi na to dal jednoduchú odpoveď ,,Pochopíš." ,,Tak hrali sme fľašu. To vieš. Potom Kiko dal úlohu tebe, urobiť Danielovi cucflek. Musela si to robiť dobre keďže občas zavzdychal. No potom ťa chytil za zadok a niekam viedol. Chceli sme ísť za vami. A aj tak sme urobili. Boli ste v Mišovej izbe a asi už ďalej vieš. No a my sme radšej od tiaľ odišli." ,,Koľko je hodín?"chcela som zmeniť tému ,,Štyri."povedal. ,,Do riti ja som od včera nebola doma musím. Kde mám mobil. Do riti! Mám ho u Michala. Agrh... No idem čau." Povedala som a utekala k Mišovi.

,,Hej Mišo! Zabudla som si tu mobil!" zakričala. ,,Psst. Práve zaspal je úplne mimo."zbehol asi zo svojej izby. ,,Okej. Idem si pre mobil."kráčala som hore a uvidela postavu. Vyzeral ako zombík so zúfalstvom v očiach. Nemohla som ho tak vydieť však kvôli nemu by som aj vraždila. ,, Prepáč."povedala som a skočila na ňho. Čo spôsobilo že sme spadli na zem. Začali sme sa smiať jak retardovaný. Privinul si ma k sebe a takto sme sa objímali asi päť minút. ,,Nemáš sa za čo ospravedlňoval. Ale poviem ti ten kto ťa bude mať v posteli je šťastný chlap." ,,A tá baba sa tiež nebude mať zle."  A zasa sme sa rozrehotali.

Teraz ten mobil. Aaa tu je! A do prdele. 15 zmeškaných Mama a 13 zmeškaných Dada. Musím domov a to hneď. Rozbehla som sa domov... A do riti. Čo robia pred naším domom poliši?