-The Last- [Harry Styles]

1, -Ako sa voláš zlatíčko.-

Moje nohy sa hýbali stále v rovnakom smere, akoby boli presne nastavené čo majú robiť. Chladný londýnsky vzduch mi narážal do líc, ktoré sa sfarbili do červena vďaka tomu. Ulicu osvetľovali vysoké lampy, ktoré sem-tam preblikávali nad starobou žiaroviek. Chodník bol pokrytý vodou z predošlého dňa, keď celý deň pršalo, dážď búchal o zem v pravidelných intervaloch, tiekol zvisle dolu oknami kde tvoril dlhé cestičky.

Pritiahla som si kabát bližšie k telu, aby som zaručila istú teplotu môjmu telu. Kabát sa nalepil na moje telo. Sálalo z neho teplo, čomu som bola vďačná. Šla som po hlavnej ceste, ktorú lemovali tmavé uličky, kde sa človek bal vojsť cez deň nie to ešte v noci. Každú noc som odtiaľ mohla počuť výkriky, prosenia, výstreli, keď som odchádzala z práce. Len z pomyslenia, že by som tam mala stráviť minutu sa na mojom tele tvorili zimomriavky. Keď som sa dozvedela, že Lauren skončila v nemocnici, po tom čo si chcela skrátiť cestu, preto si vybrala jednu z týchto nebezpečných uliciek, mdliem. Vidieť ju ležať na nemocničnej posteli, obitú, dorezanú a neviditeľne znásilnenú, mám chuť tomu človeku čo to spravil urobiť to isté ale na konci ho zabiť. Povedala mi všetko. Ako bola kúsok od smrti keď jej jeden z piatich držal zbraň medzi očami, predtým ako ju znásilnil, kým ostatný tam za ním stáli a pozerali ako jej ubližuje. Jediné čo mi nepovedala, ako vyzerali, ani jeden z nich. Neviem kto to bol a prečo to urobil. A vec ktorú viem tiež je, že ublížili jedinej osobe, ktorá sa nachádza v mojom živote a je tak dôležitá ako nikto iný. Možno sú ľudia okolo mňa milý, ale sestra je sestra.

Očami som behala okolo seba aby som mala istotu, že mi nič nehrozí. S jeden moment som myslela, že niekto za mnou ide a sleduje ma. Keď som sa tam pozrela znovu, nič som nevidela. Môj pohľad skončil v jednej z uličiek. V strede uličky stála osoba. Vôkol nej sa točila para, ktorá sa dostávala von z dier na kanáli. Mesiac osvetľoval jeho chrbát, keď sa týčil uprostred noci na oblohe. Mohla som vidieť len čiernu postavu, ktorá náhle zdvihla pohľad. Jeho oči sa vpíjali do mňa. Svetlo v uličke zablikalo, mohla som vidieť hnedé kučery, ktoré mu kryli čelo. Na jeho tvári sa pohrával úškľabok. Neuvedomila som si, že moje nohy sa pod náporom strachu zastavili. Jedna ruka sa vynorila z vrecka jeho čiernych skinny džínsov. Zdvihla sa do pravého uhla a prsty naznačovali, aby som vošla do uličky a smerovala k nemu. Ani som sa nepohla. Nemohla som odlepiť nohy od zeme, ani som to nechcela. Nechcem aby môj život skončil v tejto uličke. Nie dnes, nie teraz, vôbec.

Sklonil hlavu, kučery sa mu hojdali vo vzduchu pod náporom vetra, ktorý nechcel opustiť dnešné nočné počasie v Londýne ako každú noc. Oči znovu uprel na mňa, však jeho obočie sa na sekundu zdvihlo a hneď kleslo, pri opätovnom naznačení chôdze k nemu. Znovu som sa nepohla. Dúfala som, že moje nohy sa prinútia pohnúť, rozbehnúť, urobiť čokoľvek len aby som bola v bezpečí môjho bytu. Nevedela som čo po mne chce, vedela som len, že aj nechcem utrpieť traumu a možno zranenia, musím sa odtiaľto dostať preč, ale čo keď moje nohy sa nemajú k pohybu. Dlhé prsty sa náhle omotali okolo mojich ramien. Silno mi zovrelo ramená, že zo mňa vyšiel krátky bolestný výkrik. Moje telo zakryla pred možným osvetlením z ulice vysoká postava, ktorá jednoznačne patrila mužovi. Jeho silné ruky sa pohli smerom do uličky spolu s mojimi ramenami. Ramená začali prevažovať moje telo, čo ma prinútilo spraviť krok do temnej uličky. Ruky neznámeho ma znova tlačili hlbšie do uličky. Moje nohy začali spolupracovať a kráčali hlbšie a hlbšie po ceste na miesto, kde sa mi dnes stane niečo zlé. Kráčala som v pravidelnom intervale a snažila sa vyhýbať všetkým dieram, ktoré boli naplnené vodou a nachádzali sa tu. Zdvihla som pohľad keď som prudko zastavila nad trhnutím rúk čo ma zvierali. Zovretie zmizlo, no bola som si istá, že už zajtra sa budú na mojich ramenách nachádzať modriny z toľkej sily. Mohla som vidieť jeho smaragdové oči, ktoré sa vpíjali do mojich hnedých. Ruky sa mi premiestnili na miesto zovretia, kde som sa začala trieť aby som zmiernila bolesť. Hnedé vlasy mi padali do tváre a zakrývali výhľad. Muž so smaragdom vloženým do očí si to všimol. Ruka sa znova vydrala von z jeho džínsov, keď ju zdvihol na úroveň mojej tváre. Približoval sa ňou k mojej tvári. Zavrela som oči a čakala kým príde bolesť, no neprichádzala. Namiesto toho som cítila moje vlasy sa hýbať poď niečím tlakom. Znovu som otvorila oči. Jeho oči uprene sledovali každý pohyb jeho ruky, ktorá zvierala prameň mojich vlasov a snažila sa ho zastrčiť za moje ucho, ktoré bolo obsiate piatimi zlatými a striebornými náušnicami. V mojom tele sa nazbieralo dostatok sily a odvahy, aby som mu vzdorovala. Ruka z môjho ramena vystrelila k jeho ruke pri mojom uchu. Narazila do jeho. Ostala mu v polohe kde sa zastavila, vyzeralo akoby sa chystal ma udrieť.