Náhoda?....áno a veľká! w/StudioMoonTV

#2

Ležala som v posteli a vedľa mňa bol Luky ktorý pozeral do blba a ja stále spracovávala čo sa vlastne stalo "Prosím že je to iba sen, teraz sa prebudím a tato ma znova ráno zobudí a dá mi pusu na líco, len prosím nech toto nieje pravda, prosím, prosím" toto som si povedala v hlave a začala som znova plakať "Eli, neplač..." povedal Luky a jemne ma objal "Len ja to stále nemôžem spracovať, prečo?" tiekli mi slzy jedna za druhov a Luky mi ich utrel "Neviem, ale viem určite že tato bude rad keď budem pokračovať v hudbe a aspoň si ho takto pripomenieme" Luky sa postavil z postele a išiel pre tatovu gitaru a začal pomaly hrať a spievať tatovu najobľúbenejšiu pieseň a ja som sa po chvíli tiež pridala do spievania, bolo mi omnoho lepšie a cítila som sa ako keby tu stále s nami bol no realita je iná ale teraz na to nesmiem myslieť. Do izby prišla mama a keď nás uvidela že si spievame tatovu obľúbenejšiu pieseň tak sa tiež hneď pridala, úprimne cítila som sa zvláštne tak šťastne cítila som že tu sme štyria. Keď pieseň skončila všetci sme sa spoločne objali "Prosíte si niečo z obchodu vy moje zlatíčka?" spýtala sa mama keď sme sa doobýmali "Kapesníčky a čučoriedky" povedala som (ps. čučoriedky su moje najobľúbenejšie ovocie na svete) "Ok, chceš aj niečo ty Luky?" "Nie ďakujem" povedal Luky a lahol si naspäť do mojej postele "Dobre za chvíľu prídem" povedala mama a už odchádzala. Už sa cez tento deň nič viac extra nestalo, už sme iba s Lukym ležali v posteli a pozerali do blba a ja som stále rozmýšľala čo sa dnes vlastne stalo. 

Nový deň, zobudila som sa skôr ako Luky tak som si išla dole pozrieť niečo na raňajky lebo som včera vôbec nemohla nič jesť a teraz som hľadná "Dobré ráno Eli, dnes nepôjdete do školy ok?" povedala mama keď práve prichádzala z hora "Ok" inokedy by som protestovala pretože ma škola baví ale teraz mi to bolo jedno. Spravila som pre všetkých vafle rozdelila som ich na štyri taniere a keď mi to došlo mala som znova chuť sa rozplakať. Dva taniere s vaflami som zobrala hore. Luky už bol hore tak som ho pozdravila "Dobré ráno čuníku" začala som sa rehotať a luky sa na mňa iba usmial a nič nehovoril "Naháňaš mi strach, čo sa deje?" prehovorila som po chvíli ticha "Nič som rád že si šťastná" povedal a silno ma objal. 

Taaaaaak a už je tu druhá časť ktorá je stále trochu smutná ale sľubujem že ďalšia časť už bude veselejšia, čo viac povedať? neviem asi len toľko posnažím sa ďalšiu časť vydať čím skôr no nič nesľubujem

Váš jednorožec :D

(460)