Surprise (BOOK2)

23. kapitola

Joy sa nespokojne posadila na svoje miesto v triede. Väčšinou sedela s Tateom, ale dnes si od nej odsadol a nahradil ju Tracy, ktorá sa na neho stále usmievala. Naštvane nafúkla líčka a venovala sa príkladom z matematiky, ktoré mali za úlohu vypočítať do konca hodiny. 

Konečne bola šťastá, čo sa týkalo rodiny. Jej otec síce v posledné dni bol extrémne nervózny a skoro nič jej nedovolil, zato Harry ju rozmaznával všeliakými darčekmi a výletmi. Cítila sa dobre.

Ale potom sa s ňou Tate, prestal rozprávať. Nedávali si ani tajné pusy, o ktorých nikto nevedel. Ignorovali sa navzájom.

Z jej výpočtov ju vyrušil až zvonček, ktorý ohlasil koniec hodiny. Bez slova si pozbierala svoje veci a vydala sa na telesnú. V šatni úspešne ignorovala posmešky od ostatných dievčat, ktoré zbadali jej modriny od futbalu na nohách. Ona to samozrejme ignorovala a dala na seba svoje tepláky a obyčajné tričko. 

Nechápala dievčatá, ktoré sa museli vyobliekať aj na telesnú! To oblečenie sa má proste pošpiniť a spotiť, pretože sa cvičilo! Nie preto, že celú hodinu ohvárali ostatné dievčatá a nepohli ani prstom.

Kedže bol dnes teplý deň, telocvikári sa rozhodli ich nechať cvičiť vonku. Dievčatá mali mať hádzanú a chlapci futbal. 

"Malik, tvoja kamoška sa k nám nepridá? Alebo sa bojí, že jej nakopeme zadok?" spýtal sa Tatea Filip. Bol to vyšší blondiak, ktorý mal na tvári stále pohŕdavý úškrn.

"Báť sa, a teba? Netrafíš do bránky, ani keby nemala brankára," odfrnkla  si a odstrčila ho nabok, aby sa mohla rozcvičiť. Počula Tateove uchechnutie, čo jej na tvári vyvolalo úsmev. Milovala počúvať ako sa smeje. Predtým to robil často, ale odkedy ho začali mlátiť tak jej venoval iba jemné poloúsmevi, čo sa jej nepáčilo.

"Čo sa smeješ baletka? Kde máš svoju sukničku?!" počula krik. Zhlboka sa nadýchla a snažila sa zahnať hnev. Nepáčilo sa jej ako sa rozprávali s jej jediným kamarátom.

Hra bola v plnom prúde, keď začula výkrik z chlapčenskej časti ihriska. Prudko sa otočila a začala hneď šprintovať k miestu, kde sa nad tmavým chlapcom skláňal nepríjemný blondiak so svojou partičkou.

Zadýchane sa snažila pochopiť, čo sa deje. Tate sedel na zemi a zvieral si nohu, v očiach mal slzy. Joy sa hneď poobzerala, aby sa dozvedela, že ich telocvikár tam nie je rovnako ako ani tá ich. Na blondiakovej tvári, žiaril krutý úsmev a spolu so svojimi služobníkmi si tľapol.

"Čo si mu urobil?!" zakvičala a presunula sa pred stále ležiaceho černovláska. Okrem zranenej nohy musel mať aj niečo s peru, pretože bola nepekne zavalená krvou.

"Frajerka sa stará," zasmial sa, "zmlátil som ho. Čo urobíš? Povieš to svojim ockom?!" pozrel na ňu z vrchu.

"Nie to sakra nepoviem," zavrčala a pristúpila bližšie k nemu. Videla, že dievčatá sa na tú scénu tiež pozerajú. Niektoré ale utekali dovnútra pravdepodobne po učiteľov.

"Uuuh," zasmial sa a strčil do nej, "už sa bojím, čo urobíš."

Zatackala sa ale udržala rovnováhu na svojich nohách. Tate vedľa nej sa už ako tak postavil, ale viac menej stál iba na jednej nohe. Joy sa pozrela naštvane na blondiaka a podoprela černovláska. Nechcela sa tým blbcom zaoberať, ale keď sa spolu s Tateom otočili, za nimi sa ozvalo kodkodákanie.

"Sraby. Ste divný rovnako ako vaši rodičia!" posmieval sa ďalej. To už nedala, nikto nebude urážať jej rodičov! Jej rodinu!

Bez premýšľania sa otočila späť k nemu a vyrazila po ňom. Spolu s ním spadli na zem a začala sa bitka.