Whispering of swords

Horiaci dom

V ten deň bolo teplo. Všetci sme už túžobne očakávali dážď ale prišiel presný opak toho za čo sme sa modlili. 
Neviem čo presne začalo horieť ako prvé, pravdepodobne to bola kôpka dreva položená vedľa krbu.
Všetko sa to zbehlo tak rýchlo....v jednu chvíľu sme so sestrou večerali, a o pár sekúnd na to som počula jej krik.
Ja vlastne ani neviem prečo náš dom zhorel, tú nešťastnú udalosť sa z hlavy snažím vytlačiť.
Moja sestra kričala...prosila o pomoc, ale ja som sa nevládala ani zdvihnúť. Dym ma dusil a oslepoval. Ledva som dýchala keď som započula zvuk záchrany:,,Je tu niekto?!"
,,Pomoc..."chrčala som z posledných síl. Bola som takmer slepá, ale videla som ako ku mne niekto kráča. Nevedela som kto to je, alebo prečo sa nám rozhodol pomôcť, ale jedným som si bola istá, musel zachrániť moju sestru.
Nevládala som dýchať a keď ma dvíhal z horiacej podlahy, tak som z posledných síl povedala:,,Najprv moju sestru."
Potom som už videla len tmu....
Verila som že nás obe zachránil, ale to som bola na veľkom omyle. Keď som sa prebudila, bola som na zemi, neďaleko od zrúcaniny ktorá bola kedysi mojim domovom.
,,Nemaj strach, ja ti neublížim. Volám sa Thorin Oakenshield. Si v poriadku?"opýtal sa ma silným, ale zároveň milím hlasom.
,,Som Alanys....Kde je Lys?!"posadila som a snažila som sa zaostriť na muža ktorý má zachránil.
,,Kto?"v nekonečnej tme ktorá nás obklopovala, som videla len jeho svetlo modré oči.
,,Moja sestra, ona bola v tom dome! Ty si ju nevytiahol?!"nechcela som tomu uveriť...veď som ho prosila aby ju vytiahol ako prvú! Nemohla byť mŕtva! Ja ju potrebujem nikoho iného nemám!
  Od smrti našej matky, začala som sa o ňu starať. Bránila som ju ako to len šlo. Chodila som loviť, starala som sa o jej zdravie....kvôli nej som sa vzdala práce žoldniera.... A teraz je Lys preč.
,,Prečo si nezachránil ju?!"vo chvíli keď som naň zakričala, jeho výraz sa zmenil. Už sa na mňa neusmieval, mračil sa.
,,Ty si ju tam nechal! Ty si ju tam nechal zomrieť!"nechcela som tomu veriť.
,,A čo tak mi poďakovať za to že som ťa zachránil?!"a teraz už kričal aj on.
,,Ďakujem že si nechal moju sestru zhorieť zaživa,"postavila som sa a odišla som.
Dúfala som že Thorina Oakenshielda už nikdy neuvidím, ale osud to chcel inak....
Osud nie je to správne označenie, lepšie je pomenovanie Gandalf....