Whispering of swords

Elfovia a škrati

Premýšľala som nad tým čo mi povedali Fili a Kili. Nevedela som či tomu príbehu veriť alebo nie...bola som poriadne zmätená. Ak by to bola pravda, znamenalo by to že som na Thorina Oakenshielda nahnevaná neprávom...Že by som mu naozaj celý ten čas krivdila?
Tieto myšlienky mi behali mysľou, po celý čas kým Gandalf hovoril Radagastom. Bola som zmätená, a nevedela som čo by som mala robiť. Nemohla som mu predsa len tak odpustiť a tváriť sa že moja sestra nikdy nežila...Musela som si upratať myšlienky.
A vtedy sa to stalo...odniekiaľ vychádzalo vrčanie vlka...zdvihla som hlavu a uvidela som ako sa na mňa zo vzduchu rúti veľká chlpatá obluda. Skôr ako som vôbec stihla vytasiť meč, cítila som ako ma Thorin sotil na zem a jediným rýchlim sekom uťal veľkému vlkovi hlavu. Udrela som sa do hlavy a na niekoľko sekúnd som videla len tmu...potom, keď som znovu otvorila oči, uvidela som Thorina ako na mňa hľadí...,,Vstávaj,"obzrel sa okolo seba, ,,za chvíľu sú tu!"
Ten trpaslík ma mätie stále viac a viac! Mala som pocit že ma neznáša, a teraz mi zachránil život.. Ja neviem čo si o ňom mám myslieť.
Skôr ako som sa stihla spamätať, počula som ďalšie vytie... bleskovo som sa postavila a v spoločnosti Thorina som sa rozbehla za ostatnými. ,,Thorin,"začala som pomaly, ,,potrebujem s tebou hovoriť."
,,Pohádať sa s tebou môžem hneď ako nám nepôjde o krk,"obzrel sa za seba uvidel ako sa na nás rúti ďalší obrovský vlk.
V tom mal pravdu, na vážny rozhovor som si nevybrala práve najlepšiu chvíľu. Boli sme prenasledovaný svorkou škratích zvedov a všetkým nám šlo o život.
,,Sem!"kričal Gandalf.
Ja som ani na moment nezaváhala a vbehla som za skalu na ktorú ukázal Gandalf.
Všetci boli už v podzemí keď som sa z povrchu skotúľala ja a tesne za mnou Thorin...
Všetci sme nervózne stáli v podzemnom priestore a so zatajeným dychom sme načúvali bitke ktorá sa odohrávala priamo nad našimi hlavami.
Nevedeli sme kde sme sa to ocitli, a existovali len dve cesty, jedna cez presilu škratov a tá druhá, bola tunelom ktorý viedol do tmy.
Kráčali sme dlho ale nakoniec sme uviedli cieľ...Roklinla bola ešte krajšia ako ju opisovali legendy. Nie každý ale zdieľal moje nadšenie z krásneho elfského mesta. Thorin bol poriadne rozhorčený keď zistil kam nás to Gandalf priviedol. Elfov nemal vôbec v láske.
...
Stála som pri kamennom zábradlí a hľadela do nekonečnej diaľky. Roklinka bola naozaj nádherná. Všade okolo seba som cítila pokoj a mier...to som necítila ani sa nepamätám.
Vtom moje oči zablúdili k Thorinovi.
Ja som sa rozhodla že sa k nim na večeru nepripojím. Radšej som zostala sama, iba so svojimi myšlienkami...áno, myslela som na Thorina a na spor ktorý medzi nami je...
Thorin mal celý čas vážnu tvár, alebo sa mračil. Vedel sa ten trpaslík vôbec usmievať? Ešte som na jeho tvári úsmev nevidela. Bol iný ako ostatný trpaslíci, tý sa smiali pri každej príležitosti...ale prečo taký bol? To ma v tej chvíli zaujímalo zo všetkého najviac.
Počas večere sa choval elegantne, ba priam kráľovsky. Na trpaslíka mal veľmi vybrané spôsoby. To nič nemenilo na tom že naň bola stále nahnevaná...asi. Nebola som si tým istá či mám vôbec právo cítiť voči Thorinovi Oakenshieldovi nenávisť alebo zlosť. Naozaj kvôli mne utrpel popáleniny a ja som mu vynadala? Zrazu som mala pocit že nemám právo cítiť voči nemu hnev...ale čo ak ten príbeh nebol pravdiví a on nechal moju sestru zhorieť zaživa a miesto jej života zachránil ten môj...Nemala by som byť nahnevaná skôr na seba?
A v tej chvíli si všimol že sa naň pozerám. Čosi povedal, vstal od stolu a vydal sa smerom ku mne. Srdce mi bilo tak silno, že som mala pocit že ho počujem. Dych sa mi zrýchlil a zacítila som ako ma oblial studený pot. Ak sa ukáže že mi Fili a Kili povedali pravdu o tom čo sa stalo mojej sestre, znamenalo by to že sa musím ospravedlniť a priznať si chybu...A ja nerobím rada ani jedno.
Už bol odo mňa len pár krokov keď ma oslovil:,,Alanys...o čom si to so mnou chcela hovoriť?"
,,Je to pravda?" tá otázka mi vykĺzla z úst.
,,Čo?"opýtal sa ma trocha zmätene.
,,To čo mi povedali Fili a Kili,"pomaly sme kráčali po kamennom chodníku.
Vtedy ma zaujalo ešte aj čosi iné. On bol na trpaslíka nejaký vysoký....alebo som bola ja nízka na pomery ľudí? Vlastne oboje. Veď bol iba o kúsok nižší ako ja.
,,To čo ti povedali je pravda,"keď povedal tieto slová, chcelo sa mi plakať. Vážne som mu celý ten čas krivdila?
,,Prečo si mi to nepovedal vtedy?"zapozerala som sa hlboko do jeho jasných oči.
,,Asi preto, že si mi na to nedala príležitosť? Proste si sa nahnevala a odišla,"jeho hlas bol hlboký a prekvapivo pokojný.
Už ma nebavilo kráčať boh vie kam. Za ten krátky čas sme sa stihli dostať na úplne opačnú stranu Roklinky.
,,Takže ti asi dlhujem ospravedlnenie,"túto vetu som naposledy použila...veľmi dávno.
,,Tvoj hnev som chápal...prišla si o rodinu. Ten pocit veľmi dobre poznám,"hľadel do diaľky. Bol pokojný, ale už nemal na tvári ten kamenný výraz, teraz som na jeho tvári uvidela súcit.
Posadila som sa na zábradlie. Nohy sa mi hompáľali prázdnotou a do vlasov mi fúkal chladný vietor. Už ma z tej nekonečnej chôdze boleli nohy. Jednoducho som sa chcela posadiť...keď som bola mladšia, často som sedela na streche, zábradlí či okennom ráme.
Len na moment som sa otočila a keď som sa znova pozrela na Thorina, sedel vedľa mňa na kamennom zábradlí.
,,Prijímáš moje ospravedlnenie?"opýtala som sa a zapozerala som sa mu do očí.
,,Nemáš sa za čo ospravedlňovať...aj ja som sa choval ako hlupák. Ak by som ti vtedy povedal čo sa tam stalo, mohlo to byť celé inak,"a vtedy sa to stalo. Úsmevom ktorý mi vtedy venoval, sa to celé začalo...vtedy som ten pocit zacítila po prvý krát.
...
Ešte dlhé hodiny som tam s ním sedela a rozprávali sme sa. Niektoré časti nášho rozhovoru boli šťastné a iné smutné...Jednoducho sme si hovorili príbehy z našich životov a potom sme spoločne uvažovali čo by sme dnes spravili inak. Ak by som svojmu minulému ja povedala že ma baví tráviť čas s Thorinom tak by som si neverila...ale je to pravda, on je naozaj dobrý spoločník. Dokáže počúvať a v niektorých momentoch sa aj vcítiť do emócií ostatných. Ako je možné že som na základe jedného príbehu zmenila názor?
Ak by nás nevyrušil Gandalf, sedeli by sme tam ešte dlhšie:,,Thorin, potrebujem s tebou hovoriť."
,,Nájdeš si na mňa dnes ešte čas?"neverila som že mi to vážne vypadlo z úst...čo ma to napadlo?!
,,Bude mi cťou robiť ti spoločnosť,"usmial sa a s týmito slovami odišiel.
Videla som ako mu Gandalf čosi povedal a potom sa starý čarodej vydal mojím smerom.
,,Alanys, venovala by si mi pár minút?"opýtal sa ma.
Ja som prikývla. Hľadela som na Thorina ktorý kráčal opačným smerom.
,,Vidím že vojna medzi tebou a Thorinom skončila. Nečakal som že vy dvaja spolu budete niekedy vychádzať,"povedal s pokojnou tvárou.
,,My sme si to medzi sebou vydiskutovali,"šepla som a pozrela som sa na starého muža
,,Som rád že sa tak stalo, lebo priateľov potrebujeme v ťažkých chvíľach. A ver mi že Thorina ich čaká ešte mnoho. Bude ťa potrebovať viac ako si myslíš,"keď tieto slová vyšli z čarodejových úst, krv v žilách mi ztuhla a srdce mi takmer prestalo biť.
,,Čo tým myslíte?"opýtala som sa.
Neodpovedal, iba odišiel a nechal ma tam samú, iba s mojim strachom a pochybnosťami.
...
Sedela som v jednom z vysokých kresiel a bezducho som hľadela do jasného ohňa. Bála som sa. Neviem presne z čoho som vtedy mala strach. Bol z výpravy ktorá mohla skončiť mojou smrťou? Alebo za to mohlo tajomné varovanie od Gandalfa? Nie...mňa desil Thorin Oakenshield. Ako je vôbec možné že som ho ešte včera nenávidela a teraz sedím a čakám kedy znova príde?!
Za posledné roky som spoznala veľa ľudí, elfov, hobbitov a aj trpaslíkov, ale ani jeden z nich nebol ako on. S ním som sa dnes cítila lepšie ako v spoločnosti kohokoľvek iného. Povedala som mu o sebe všetko a on spravil to isté...
Už nepríde, pomyslela som si. Nemala som ani poňatia koľko je hodín. Možno sa už minula polnoc a ja tu ešte stále čakám na niekoho kto pravdepodobne ani nepríde.
Neviem ani prečo som tak veľmi chcela aby za mnou ešte prišiel...proste som sa v jeho prítomnosti cítila dnes dobre.
Keď už som ani v najmenšom nedúfala že dorazí, počula som kroky ktoré smerovali k mojim dverám. O pár sekúnd na to, prišlo tiché klopanie. Pomaly som vstala a prikročila k hrubým dverám. Keď som ich otvorila, takmer som neverila svojim očiam, stál tam Thorin:,,Trochu som sa zdržal. Dúfam že si mi stále ochotná venovať pár chvíľ."
Keď sa na mňa usmial, zacítila som niečo, čo som necítila nikdy predtým. Pred pár rokmi keď som putovala po svete, snažilo sa do mojej priazne votriteť mnoho mužov, no každého z nich som odmietla. Keď sa na mňa usmial ktokoľvek iný, cítila som tak maximálne odpor, no keď sa na mňa usmeje Thorin, cítim niečo úplne iné...Pri všetkom čo mi je sväté! Ja som sa dnes zamilovala do muža ktorého som ešte včera nenávidela...Ja som sa zamilovala do Thorina Oakenshielda! Ako sa to mohlo stať?!
,,Už som si myslela že neprídeš,"tentoraz som venovala úsmev ja jemu.
,,Ja svoje slovo držím,"povedal a spoločne sme sa znova prechádzali po dlhých chodbách. Vtedy sme videli Bilba ako počúva rozhovor Gandalfa s pánom Elerondom.
,,Thorin Oakenshield má na trón Ereboru rodový nárok ,"povedal Gandalf ticho.
,,Nad tým pokladom sa vznáša choroba. Jeho starý otec sa zbláznil a rovnakej chorobe podľahol aj jeho otec. Dokážete mi zaručiť že Thorin Oakenshield sa nezblázni?"keď pán Elerond vyriekol tieto slová, pozrela som sa na Thorina a uvidela som v jeho očiach niečo čo som tam nikdy predtým nevidela, bol to strach. V rovnakú chvíľu sa na Thorina pozrel aj Bilbo. Aj on videl že sa Thorin pri týchto slovách zachvel.
Radšej sme šli niekam inam. Zastavili sme pri rovnakom zábradlí pri ktorom sme sa zmierili. Chvíľu sme tam stáli a pozerali sme sa do diaľky. Potom som prelomila mlčanie:,,Bojíš sa? Vieš...toho čo hovoril Elerond..."
,,Možno trochu..."priznal a zahľadel sa mi do očí. V jednej chvíli sme sa na seba len pozerali, a o pár sekúnd na to som zacítila ako sa nežne dotkol mojej ruky. Potom som už nedokázal rozmýšľať...niečo ma k nemu priťahovalo...A už som odmietala bojovať. Zacítila som jemný dotyk jeho pier a až potom som si uvedomila čo sa vlastne stalo. Ja som ho pobozkala...A on mi ten bozk vrátil.
Keď som sa od neho odtiahla, videla som ako sa na mňa usmial a potom ma objal...
Asi som zavrhla minulosťou...Lys je mŕtva a moja nenávisť ju späť k životu nevráti. Rozhodla som sa...je mi jedno že som ho neznášala...teraz ho mám rada a chcem byť s ním...