Cheironova dcéra

Slová osudu

"Kde je?" spýtala som sa hneď po prebudení.

"Kto?" nechápala Persis.

"Môj otec! Kde je?!" adrenalín sa začal stupňovať.

 Aikin sa pozrel na Persis pohľadom šibe jej. 

Kašľať na nich, vybehla som zo zrubu a začala som pátrať po Cheironovi. Ako prvého som si všimla Marcusa, pricválala som k nemu a chytila som ho za plecia.

"Kde je Cheiron?" zatriasla som ním. 

Pozrel sa na mňa znechuteným pohľadom a ostro odpovedal: "Chceš mu povedať o tom luku, že? Ale to bola nehoda, tak sa ani neobťažuj." 

"Kašľať na luk, pýtala som sa, KDE JE CHEIRON?!" už ma fakt štval.

"Kebyže viem, tak ti to poviem," zamyslí sa, "a možno ani nie." 

Nechcela som s tým blbcom strácať čas, tak som išla hľadať otca inde. Už, už som chcela odísť, no nemohla som odolať. Chytila som ho za plecia, čiže zdvihla do vzduchu a hodila do mora.

Klusala som ďalej, hlbšie do tábora, kde som zazrela Defains: "Def!" Kričala som na ňu, no neodpovedala mi. Jasné, ten jej metal. Strhla som jej slúchadlá z uší. 

"Lerin, čo to pre bohov robíš? Akurát šla moja obľúbená pieseň. Potrvá mi hodiny, kým ju tam nájdem."

"Počúvaj," skríkla som, "ten kameň čo si mi dala, ten modrý, vieš, ktorý predpovedá budúcnosť."

"No čo s ním? Dúfam, že sa nerozbil. Bolo by to dosť zlé, lebo funguje trochu ako Pandorina skrinka."

"Nie," povedala som. "Ukázalo mi to otca a teraz ho nemôžem nikde nájsť."

"Aha a kde ho to ukázalo?" spýtala sa a tónom hlasu mi pripomenula nejakú učiteľku, ktorá sa z nenaučeného žiaka pred tabuľou snaží dostať aspoň dve súvislé vety.

"Na Vrchu polokrvných." odpovedala som jej hneď.

"No tak," povedala a obmotala si slúchadlá okolo mobilu, zobrala si batoh zo zeme a veselý výraz na tvári jej odrazu zvážnel, "načo čakáš? Bežíme!" Rozbehli sme sa k Táliinej borovici. 

Kec sme tam zadychčane dobehli, nikto tam nebol. Ja som si však všimla medzi steblami trávy krv. Srdce sa mi silno rozbúchalo - bola to Cheironova krv.

Úplne som sa zložila. Došlo mi, že všetko čo som videla vo sne je pravda. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Nemohla som sa ďalej na nikoho pozerať, tak som odcválala do lesa. Defains na mňa nechápavo volala, no keď si všimla krv na tráve, pochopila to.

Zastala som pri hrubom dube, lapala dych, premýšľala a utierala si slzy, ktoré mi stekali po lícach.

Zrazu som začula za sobou praskanie konárov. Otočila som sa a cez slzy som uvidela kyklopa. 

Bol tri metre vysoký, holohlavý a v ruke držal mohutný kyj. Tričko mal zelené a roztrhané, nohavice tiež.

Keď ma zbadal, usmial sa: "Večera!" 

Di immortales. Najprv mi zmizne otec a teraz ešte poslúžim ako večera pre nejakého vygumovaného kyklopa, ktorý tu navyše nemá ani čo robiť? Počkať... Vážne, čo tu robí? Magická bariéra okolo tábora bola zrejme poškodená, uvedomila som si s hrôzou.

Vybrala som z tulca šíp z božského bronzu . Nasadila som ho na tetivu a vystrelila. Keď som však púšťala tetivu, nepríjemne mi porezala hornú časť ruky, až sa mi z nej pustila krv. Zasyčala som od bolesti, no keď som začula zmätené zavrčanie, uvedomila som sa, že som ho trafila rovno do jeho jediného oka a vzápätí sa rozsypal na prach.

Pozrela som sa na svoju ranu a oddýchla som si. Nebola hlboká, len povrchová, avšak išla z nej krv. Poobzerala som sa po nejakých liečivých bylinkách, no žiadne som nenašla.

Zrazu sa svet začal točiť a rozbolela ma hlava. Stratila som rovnováhu, preto som sa oprela o strom.

Svet naokolo sa trochu ustálil a ja som bolesť potlačila do úzadia. Vtom som zacítila, akoby mi niekto odoberal krv. pozrela som sa na strom, ale nič som nevidela. 

To však netrvalo dlho. Zrazu sa začal otvárať asi vo výške môjho pása. Otvoril sa a vo vnútri som uvidela kúsok papiera. Siahla som poň a zmätene ho vybrala. Keď som sa pozrela späť na strom, nič zvláštne som na ňom nevidela. Pozrela som sa na ruku a zmätene som zistila, že po mojom zranení nezostalo ani pamiatky. 

Svoju pozornosť som upriamila na papierik, ktorý som  držala v ruke. Rozvinula som ho a prečítala, čo na ňom stálo: 

V Tartare zrodí sa večerná hviezda 

Za tmavej noci, na temných miestach 

Dobré sa náhle na zlé obracia 

Dávno stratená lovkyňa sa vracia 

Učiteľ hrdinov náhle sa stráca 

Polobohov, všetkých, čaká ťažká práca 

Dcéra otca zachrániť musí 

Ak nie, tak krutú smrť okúsi 

Nebezpečenstvo hrozí aj deťom morí 

Duša podvodníka v Tartare zhorí

--------------------------------

Ahojte čitatelia, ako sa vám páči proroctvo? Je od mojej technickej podpory @Babu-Wixx. Za každý komentár, hlas alebo prečítanie budem vďačná.

Nazdar