08

125 17 0
                                    

    Kráčala som dolu po schodoch prestretých kobercom slov, ktoré som mame chcela povedať. Mala som toho tak veľa. Avšak keď som stúpila na tak krehkú zem všetky sa roztrieštili a nezostalo mi ani jedno. Pomalými krokmi, zbierajúc nejakú frázu, ktorú by odo mňa chcela počuť, som vošla do obývačky. Hlavu som mala pre istotu sklopenú, ak by ma zastihla nečakanou otázkou.

Ani som nemusela zdvihnúť zrak. Niekto stál v našej obývačke no nič nepovedal. Ticho bolo priam viditeľné a obklopovalo nás z každej strany. Nebála som sa ticha, upokojovalo ma. Veď som ticho predsa tak dôverne poznala, že sa stalo mojim jediným priateľom.

    Pri našom prvom stretnutí nemusel nič hovoriť, napravil to tisíckrát potom.

Zviazaní myšlienkamiTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang