NERD

1. kapitola- Slimáčie spermie

Sholty sa na mňa varovne pozrela. Vedel som, že som to nemal robiť, no aj tak som to spravil. S odhodlaním som vystrelil ruku do vzduchu a Coremová ma prebodla pohľadom, keď som jej -opäť- prerušil výklad o užovkách.

,,Ešte raz zasiahnete vašim neustálym dvíhaním ruky do môjho prehovoru a už za seba neručím," upozornila ma.

,,V právach žiakov školy stojí právo na zodpovedanie otázok položených žiakom, takže by ste mi mali odpovedať," namietal som okamžite.

Coremová sa obdržala jej obvyklého prebodnutia pohľadom a napravila si okuliare, ktoré vzbudzovali dojem, že je bosorka. Pozrela sa do zeme, nadýchla sa a spustila jej zvyčajný monológ o tom, ako sa nevhodne chovám. Bľabotala ako besná a ja som len s úškrnom pozoroval ceruzku, ktorú som si prevracal v rukách.

Kedy-tedy som sa pozrel na spolužiakov, ktorí len nespokojne prevracali očami a odpočítavali každučkú sekundu do ukončenia hodiny. Ja som mal biológiu rád, ale keďže mala jednu nevýhodu, -a to tú, že ju vyučovala naša triedna Coremová- tak som si krátil čas spytovaním sa sprostých otázok, ktoré viedli k ničomu a dokázali Coremovú naštvať do nepríčetnosti. A vlastne nie len ju- moje otázky štvali aj Sholty, ktorú Coremová zbožňovala len kvôli tomu, že 'držala hubu a krok'. Podobné výroky o Sholty spomínalo stále viac a viac učiteľov. Na Sholty nebolo nič nezvyčajné, veľa ľudí ani len nevedelo, že existuje a ti, čo ju poznali ju považovali za čudáčku.

Pochybujem však, že by im bola čudnejšia ako ja. Kvôli čomu? Nikto nie je čudnejší ako ja. Možno sa pýtate prečo, no pravdupovediac, často sa to spytaujem sám seba aj ja. Možno to je na mne čudné, že sa sám seba spytujem nezodpovedateľné otázky. Čo však znamená slovo čudný? Je človek čudný len kvôli tomu, že je iný? Čudní sú možno obyvatelia ústavu, aj keď to tiež nie je celkom pravda, lebo nie je čudnosť mať poruchu pozornosti alebo akúkoľvek inú.

Avšak aj napriek tomu, že má Coremová rada Sholty a mňa neznáša, mám ju rád. Myslím Sholty, nie Coremovú. Sholty má rád aspoň jeden človek -teda ja- ale to isté sa nedá povedať o Coremovej. Tú nemá rada asi ani jej matka, i keď vlastne tu je to v rozpore s materinským citom.

Ale späť k Sholty. Ako som sa s ňou vlastne spoznal? Stalo sa to jedného slnečného dňa. Nikto si ma nevšímal, Coremová na mňa kričala, doučoval som Ryana... Proste deň ako každý iný. Niečo na tom dni mi však nesedelo. Bol to fakt, že už som nebol jediný, koho si nikto nevšímal. Nebol som jediný, okolo koho každý prešiel s ilúziou, že sa pri ňom žiaden čudák nenachádza. Samozrejme, že som si také dievča všimol, veď menila históriu školy! Nakráčala si k nám len tak a už mi ukradla titul Jediný čudák. Nechápal som, ako si to predstavovala, veď to miesto som si držal už pekné... tri mesiace! Vlastne, keď sa tak zamyslím, nebolo to tak dlho... ale aj tak! Samozrejme, že som bol nahnevaný, veď kto by nebol. A čo ma ešte viac zarazilo bolo, že si ku mne prisadla. Na to nemala žiadne právo! Aj keď... ukázalo sa, že je super. Po 'miernej hádke' som sa dozvedel, že chová slimáky! Od toho dňa sme spolu chodievali sledovať, ako si vymieňajú spermie. To dievča mi splnilo sen. Aké však bolo moje sklamanie, keď sa im skončilo obdobie párenia. Tým sa však nič neskončilo. Po narodení päťdesiatich malých slimáčikov to bolo úplne úžasné, pretože už pred dvoma mesiacmi sme si ich mohli dovoliť predávať každý deň tri hodiny po škole. I keď je pravda, že sme predali len piatich, a to ich kúpila moja babka ako darček pre dedka, ktorému noví príslušníci rodiny spôsobili malý infarkt, nemôžem poprieť, že to bolo super. Celkom som nechápal reakcie všetkých študentov, ktorí sa na nás dívali akoby sme sa práve vrátili z psychiatrickej liečebne. Môj hlúpy o rok starší bratranec mi navyše vykričal, že cena 1,50€ za jedného slimáka je smiešna cena a že za takú sumu by nekúpil ani všetkých päťdesiat slimákov. Takže aby som to zhrnul, naše priateľstvo sa ukotvilo pri výmene spermií slimákov.

Teraz je posledný deň školy, ukončenie tohto trápneho prvého ročníka. Ak máte otázku, čo za známky ma čakajú na vysvedčení, tak sa vám hneď môžem pochváliť s čistými A-čkami. A čo Sholty? Sholty je lama, má B-čko z výchovy umením! Taký primitívny predmet. Keď mi to včera na obede oznámila, obsah mojich úst- nie zuby, ale rozvarené cestoviny- skončil na Ryanovom najlepšom kamarátovi Dukovi. Ten sa mi vyhrážal smrťou, teda ako to vezmete. Vzhľadom na moje krehké kosti, nedostatok tukov a svalov v porovnaní s Dukovmi preproteínovanými bicepsmi, ktoré každý deň naberajú na veľkosti pravidelným cvičením v posilňovni, musíte aj vy uznať, že by som jeho 'nakladačku' nemusel zvládnuť.

Ryan, Duke a aj môj bratranec Tobias sú druháci. Je vám čudné, že doučujem o ročník staršieho Ryana? Popravde, jeho by mohol v kľude doučovať aj žiak základnej školy. Nenarážam tým na to, že by bol sprostý, to nie. Akurát, že on sa naučí len to, čo sa chce naučiť, čiže ak si zaumieni, že mu je nepotrebné vedieť vzorec na výpočet obsahu, proste sa ho nenaučí. A na to som tu ja. Keďže trpí poruchou pozornosti, je potrebné sa mu venovať pri učení viac ako ostatným. Ryan je fajn, až na to, že sa snaží tváriť drsne a popritom je... mäkký? Nooo, to asi nie, ale určite nie je taký chladný, ako si každý myslí. Zozačiatku má neznášal kvôli bratrancovi Tobiasovi, ktorý ho nahováral na to, aby ma ponižoval. Ja som si však zachoval chladnú hlavu a postavil som sa tomu čelom ako správny chlap.

Už máte asi nejaký ten prehľad o ľuďoch, medzi ktorými žijem svoj život. Zrejme ste si spravili obraz aj o mne. Dokázal by som nad školou uvažovať donekonečna, avšak zazvonenie na koniec biológie spôsobil v mojom okolí taký rozruch a takú vravu, že by som neuvažoval racionálne. Kvôli čomu bolo toto zvonenie také geniálne? Bolo to posledné zvonenie v tomto školskom roku. Znamenalo to, že si vezmeme výpisi a uvoľnene sa rozutekáme priamo do náruče leta. A presne to som sa chystal spraviť.