《Pohľad Roxanne》
To, čo som uvidela, nikdy nezabudnem. Bolo mi zle, chcela som odtiaľ čo najskôr vypadnúť. Ako niekto môže urobiť niečo takéto? Ako to je možné?
Môj otec bol mŕtvy. Nathaniel povedal, že na jeho prianie ho zastrelil skôr ako mňa, aby mi získal čas.
Pripomenulo mi to sen, ktorý sa mi zdal pred mesiacom. V podvedomí som vedela, že sa to stane, ale nič som preto neurobila.
Zrazu sme započuli vrtuľníky. Všetci sme sa rozbehli naprieč lesom, spolu s Nathanielom v obkľúčení so zbraňami.
Vrtuľníky prileteli dva. Stáli sme pred nimi skôr, ako Strážci stihli vystúpiť.
Nathaniela sme im odovzdali, aby odišiel späť na Základňu. Ponuku, aby sme odleteli naspäť, sme odmietli. Nechceli sme žiť v prísnych pravidlách. Strážci nám sľúbili, že sa o nás nezmienia a nechajú nás v utajení. V pralese sme mali všetko potrebné k životu a preto sme sa všetci ôsmi usadili tu.
Môjmu otcovi sme urobili dôstojný pohreb. Snažila som sa udržať si kamennú tvár, snažila som sa byť silná.
"Roxanne," prihovoril sa mi Derek po krátkom obrade. "Tiež mi chýba môj brat, ale poznám ho natoľko, že som si istý, čo presne by ti povedal. Povedal by: Choď žiť svoj život. Vždy to hovoril." Jeho ďalšie slová som nevnímala. Bola som zničená, ale nehodlala som trúchliť nadlho.
《O šesť rokov neskôr》
"Tate, neťahaj Jaxa za uši - Ugh," povzdychla som si a posadila malého chlapca ďalej od bieleho znudeného vlka, ktorý nechcel pohnúť ani brvou. "Kde je mimochodom Lauren?" obzerala som sa po rovnako starom dievčaťu od mojej najlepšej kamarátky Lucy a jej priateľa Dannyho. Dúfam, že odbehla späť k svojim rodičom, ktorí chceli mať 'čas na seba'.
"Kde je?!" pribehol do izby Darren a obhliadal sa naôkol.
"Kto?"
"Jay. Zhodil ma do toho jazera pod vodopádom a Adrian sa tomu len smial. Zabijem toho sk..." zrak mu skĺzol na Tate-a a na tvári sa mu zjavil úsmev. "Hey, big guy. Ako si sa dnes mal?" postrapatil jeho vlasy a venoval mu do nich letmý bozk. Zdvihol sa späť ku mne a objal ma. "A ako sa mala jeho mama?"
"Teraz oveľa lepšie, keď je jeho otec doma," usmiala som sa a pobozkala ho. "Už prišli noví ľudia?" Za tie roky sa samozrejme jeden zo Strážcov obkecol na Základni o tom, že sme v podstate nezomreli a spokojne si žijeme mimo Základne. Ľudia sa čoraz viac začali vzpierať systému na Základni a domáhali sa sem. Prichádzali sem všetci - starí, mladí, muži, ženy, deti. Nie je nás viac ako päťdesiat, ale Strážci začali prehľadávať vzdialené okolie, podobným tejto džungli. Som rada, že sa vzpreli systému - boli sme držaní ako divé zvery v klietke pridlho. Dostali sme príležitosť žiť v slobode, s vlastnými pravidlami. Nikdy som neoľutovala toho, že som sa na Základňu na nevrátila. Dokonca som sa párkrát v duchu poďakovala Nathanielovi, že som vďaka nemu musela zostať tu, vtedy v neznámej džungli, ktorá je teraz mojím domovom.
//HEY GUYS!
Tak, toto bola posledná kapitola tejto "úžasnej" knihy, ktorej mi bolo ľúto nedokončiť ju (tým pádom sa ospravedlňujem za 'menšiu' prestávku :D) Dúfam, že sa vám páčil. Takisto ďakujem za každý vote či koment. I keď tento príbeh nepatrí práve medzi tie populárne, vážim si každého, kto toto zostal čítať až potiaľto :D
Song: The Chainsmokers feat. Coldplay - Something Just Like This
//Alright, Shady out!
ESTÁS LEYENDO
More Hviezd
Ciencia FicciónPrišli vyriešiť to, čo nevyriešili mnohé generácie pred nimi. Nájdu nielen riešenie. Pochopia cenu života. Pochopia, čo znamená vážiť si druhého. Nájdu lásku, priateľstvá. Nájdu svetlo v tmavom okolí ich zničenej planéty. Nájdu sami seba.
