Našepkávač: Symfónia zla

prológ

Nočný vzduch bol ako ľadový nôž, ktorý sa zarezával do chlapcovej pokožky. Ak by vnímal, čo sa okolo neho deje, tak by sa zrejme triasol od zimy. No tentoraz jeho telo rozvibrovalo niečo iné. Niečo nepoznané.

Nemohol už dlhšie vydržať vnútri domu a celé jeho telo zvierala zvláštna triaška. Mal pocit, že potí krv a zrak sa mu zahmlieval. Aj napriek tomu, že vonku sa práve rozmáhala silná búrka, bežal skrz les.

Nohy sa mu plietli a dych putoval jeho telom neuveriteľne pomaly. Štrnásťročný Nath sa predieral hustým lesným porastom, až mal pocit, že ho to sťahuje k zemi. Všetko naokolo sa točilo a mokré oblečenie sa mu lepilo na neprirodzene rozhorúčené telo. Čudoval sa, že nepočuť syčanie, keď sa ho ľadová voda dotkne.

Dostal sa z lesného bludiska na cestu, ktorú už zrejme dlho nikto nepoužil. V hlave začul šepot a hlasy, ktoré stále naberali na sile. Mal pocit, že si ho postrkujú zo strany na stranu a on sa nechal. Syčali a zároveň kričali nemým šeptom. Začal sa mu dvíhať žalúdok, keď zrazu všetko ustalo.

Od náhlej zmeny sa mu podlomili kolená a Nath sa musel oprieť o neďaleký strom. Čakal, že pocíti drsnú kôru ihličnanu, no nestalo sa tak. Akonáhle si to uvedomil, zdvihol pohľad a takmer omdlel.

Spod jeho dlane stúpal dym, a keď vyľakane ruku odtiahol, tak na strome ostal žeravý odtlačok jeho chlapčenskej dlane. Vyzeral ako vyliaty lávou a Nathovi v hrdle uviazol výkrik.