Legendy, ktoré sú natoľko desivé, až je ťažké im uveriť.
Šepot, ktorý je tak smrtiaci, až berie dych.
A ľudia, ktorí sú tak krutí, až tuhne krv v žilách.
Vo svete, v ktorom ani láska nie je svetlom.
Všetko to doznieva v symfónii zla.
cover: Dakot...
„Yaz!" dvere jej izby sa v okamihu otvorili a dnu vletela natešená Lo.
„Neuveríš, čo sa mi práve stalo," skočila jej na posteľ a dievčina na chvíľu oľutovala ich pravidlo o tom, že nemusia jedna druhej klopať na dvere. Predsa len bývali spolu už skoro osemnásť rokov.
„Ja už teraz neverím. Je ráno sedem hodín sobota a ty ma budíš. To je trestné," rozospato si Yaz pretrela oči, no už jej pred očami lietal mobil, ktorým Lo mávala.
„Čo to je?" rozospato chytila do rúk vec, ktorá zrazu natoľko upútala pozornosť jej kamarátky.
„Bryce mi napísal!" takmer až zvískla a hodila sa Yazmin okolo krku.
„Teším sa s tebou ale nemôžem si pomôcť...Ty si dala číslo úplne cudziemu chalanovi?"
„Práve že nie. On si ho musel nejako zistiť. Asi sa mu naozaj páčim, pretože ma pozval na rande. Dnes. Večer," začala poskakovať po izbe ako malé dieťa a Yaz skoro pohltila jej radosť. Avšak potom jej docvakli posledné slová.
„Nie je ti divné, že sa ti dopátral k číslu? Navyše, keď s nami nechodí ani do školy?" znepokojenie, ktoré sa dostavilo, keď ho prvýkrát zbadala sa stupňovalo a ešte viac ju desila kamarátkyna zaslepenosť.
„Prosím ťa prestaň. Nie je mi to divné a nemôžeš sa aspoň raz tešiť so mnou?" z ničoho nič sa na ňu Lo oborila a založila si ruky na prsiach.
„Tak prepáč, len sa o teba bojím," ako vždy Yazmin ustúpila, pretože sa nerada hádala.
„Môžeš s tým prestať. Som v pohode a nič sa mi nestane," prisadla si brunetka na posteľ a položila jej ruku na koleno.
„Naozaj mi nemusíš robiť druhú mamu," stále ju presviedčala, pretože ju mrzelo, že sa s ňou kamarátka neteší. Neuvedomila si však, ako jej svojimi slovami ublížila.
Yazmin totiž to svojich rodičov nikdy nepoznala a ani nevedela, ako vyzerali, a či ešte vôbec žijú. Nepamätala si, že by žila inde ako u Mykleovcov - Lo a jej mami Judith. Prijali ju ako vlastnú, no nikdy sa nesnažili nahovoriť jej, že sú skutočná rodina a ona im za to ďakovala.
Častokrát snívala o tom, aké by to bolo keby sa jedného dňa zjavili pred dverami alebo jej poslali aspoň list. No nikto o nich nič nevedel. Kým bola mladšia a prechádzala si obdobím vzdoru, snažila sa ich vypátrať, avšak akoby sa po nich zľahla zem.
Zostal jej len prívesok, ktorý bol odjakživa Yazinou súčasťou, zvláštne meno a polovičatá (ne)rodina, za ktorú bola nesmierne vďačná.
Oops! Ang larawang ito ay hindi sumusunod sa aming mga alituntunin sa nilalaman. Upang magpatuloy sa pag-publish, subukan itong alisin o mag-upload ng bago.
Na mäkký matrac jej postele pristál notebook, ktorý tam hodila Lo.
„Naštartuj ten šrot, potrebujeme o Brycovi zistiť všetko, čo sa dá. Ja zatiaľ skočím dolu po raňajky," plná entuziazmu rozdala pokyny a už bolo počuť, len buchot jej chodidiel o drevené schody.
