Pravidlá hry

Bolesť

,,Aaaach..." zavzdychala som. Bolelo ma celé telo. ,,Super Alex už len pár." Zviezla som sa na zem. ,,Kate, ja to nezvládnem..." ,,Musíš." pripomenula mi. Pozrela som sa pod tričko. Čierne žily sa mi vynuli hore bruchom. Už ani nemenili farbu. Znechutene som si tričko zhrnula. Krv z nosa mi tiekla tak silno až som ju nestíhala utierať a občas som aj nejakú vykašla. Yenker s Kate mi pomohli k ďalšiemu pacientovi. Položili mi naňho ruku. ,,Ááá!!!" zavrieskala som. Bolo to akoby som horela zaživa. Chcela som sa odtrhnúť ale Kate ma starostlivost držala. Ostávali traja. Yenker ma podopieral z jednej strany, Kate z druhej strany. ,,Nie...Kate...ja nechcem...uum" vzpierala som sa. Z očí mi tiekli slzy. Celá som sa triasla. Každý nádych bolel. Kate ma silou mocou prinútila dotknúť sa pacienta. Spadla som naňho a zosunula som sa na dlážku. Už som ani nekričala. Zdvihol sa mi žalúdok ale podarilo sa mi nepozvracať sa. Vonku sa strhol nejaký hluk. Yenker odišiel aby sa pozrel, čo sa deje. Kate ma odtihla k ďalšiemu. Fňukala som a vzdychala. Keď som sa ho dotkla rozkašlala som sa. Na zem dopadli kvapky krvi. Ruky sa mi tak triasli až som ich poriadne nevidela. Nevnímala som čas ani priestor. Jediné čo mi prerážalo do podvedomia bola bolesť. Pred týmto som mala vela želaní. Ale teraz som si priala len jedno. Smrť. Alebo čokolvek, čo by ma zbavilo tej bolesti. ,,Kate ja umriem. Tento ma určite zabije." ,,Ale Alex, čo to táraš..." snažila sa ma upokojiť Kate. Ale ja som ho cítila. Chladný závan smrti vo vzduchu. Čakal na moment keď si bude môcť zobrať ďalšiu dušu. V momente keď mi Kate priložila ruku na posledného pacienta, dvere sa roztazili. ,,Áárgh..." moje zmučené telo sa posledný raz snažilo vzopäť k teplu života. Ale kruh čiernych žíl sa uzavrel. Moje telo prebodla bolesť ovela horšia ako ktorá kolvek pred ňou. Zviezla som sa na zem a tam sa triasla. Od dverí k nám zamieriala jedna postava. ,,Čo si to urobila???" kričal. Bol to mužský hlas. Odtrhol odo mňa Kate a sotil ju preč. Mňa tiež odtiahol od pacienta. Čupol si a moju hlavu si zložil na kolená. Keď som sa mu pozrela do tváre, zbadala som mladého chlapca. Nemohol byť ovela starší ako ja. Tvár mu lemovali hnedé husté vlasy a ustarostene sa z nej na mňa dívali zelenomodré oči. Akoby prebádavali každý jeden kúsok mňa. ,,Kolkým si pomohla?" spýtal sa ma. Zo mňa však vyšlo len neurčité vzdychanie. ,,Tak kolko?!" zreval. ,,Všetkým, pomohla všetkým." zašveholila Kate zdvíhajúc sa zo zeme. ,,Mohla si ju zabiť, vlastne je zázrak, že ešte žije." Bola mi hrozná zima. Triasla som sa ako osika. ,,Nvedela som..." fňukala Kate. Chlapec ma zobral von z ošetrovne. ,,Neboj sa..." povedal mi nežne. Zdalo sa, že na mňa sa nehnevá. ,,Som ako ty. Viem ti prevziať bolesť ale musíš to ešte chvílu vydržať. Nemôžem ti ju zbrať hneď lebo by som ti ešte pohoršil." Odniesol ma na kraj osady. Bol tam jeden opustený dom. Odniesol ma dnu a položil ma na postel. ,,Ja sa o tebe postarám..." povedal a milo sa usmial. Odhrnul mi vlasy z tváre a utrel
mi krv spod nosa. Stále som sa strašne triasla. ,,To prejde." šepkal mi a hladil ma po vlasoch. Nadvihol mi tričko. Žily ešte stále utvárali kruh okolo miesta kde mi bilo srdce. Neverila som, že sa dožijem rána. Bola mi hrozná zima. ,,Jeeee mmmiii hrrrozzná zzzima..." drkotala som zubami. Hneď ma zakril perinou. Triaška trochu povolila ale zakrvavila som mu periny. Ani neviem ako som zaspala.
Strhla som sa uprostred noci. ,,Ach..." vyletelo zo mňa. ,,Som tu, som tu...ššš" ozval sa chlapcov hlas pri mne. Chytil mi ruku a bolesť začala ustupovať. ,,Dosť," zastonala som
Ihneď ma pustil. ,,Ublížiš aj sebe." šveholila som. Zasmial sa a pokrútil hlavou. ,,Ani neviem tvoje meno..." zašepkala som. ,,Tak toto teba trápi" zasmial sa. ,,Lucas. Volám sa Lucas."
Krvavé flaky na perinách mi pripomenuli môj nemilý stav. Bola som upotená a strašne unavená. ,,Au" zašepkal Lukas, ,,už som zabudol ako to bolí." Došlo mi, že na vine som ja. ,,Mrzí ma to," zašepkala som do ticha nočného priestoru. ,,Nie je to tvoja chyba." Tak často opakovaná veta. ,,Ani si nevieš predstaviť ako velmi je to moja vina..." Vina to slovo ma prebodlo a popálilo ako mi vyšlo z úst. Naozaj som vinná za tolko vecí. ,,O čom hovoríš..." O Tamar, ty idiot. ,,Tak o čom?" O mojej najlepšej kamoške. ,,Prečo plačeš?" ,,Je mrtva..." vzlykala som a ešte viac som sa rozplakala. ,,Kto je mrtvy?" vyzvedla ďalej Lukas. ,,Tamar." ,,Ako?" ,,Zabila som ju." Priznám si to. Pozriem cez tmu do stuhnutej tváre. ,,Teraz by si mal s krikom utekať..." napomeniem ho a utieram si slzy. ,,Som anjel smrti. Všetci ktorích mám rada umrú." Klesnem matrac. ,,Ani ty nebudeš výnimkou." Plakala som ďalej. ,,To nie je pravda." Tíšil ma. Prisadol si ku mne a chytil ma za ruku. ,,Ako si prišla k novej schopnosti?" ,,Tamar mi umrela v náručí. Ona bola liečitelka." ,,Presne. Ja som to mal podobne." ,,Kto ti umrel?" ,,Moja sestra. Keď po ňu prišli vzpierala sa a tak ju jeden z nich tresol do hlavy." ,,To mi je..." ,,Nehovor to. Tí bastardi za to budú pykať." Chvílu sme boli ticho. Teplo z jeho ruky ma upokojilo až na tolko, že som zaspala.
Ráno ma prebudilo ostré slnko. Nadvihla som sa na posteli a zistila som, že som sama. Lucas bol preč. Otočila som sa a nechala som aby sa moje nohy zviezli na dlážku. Vydýchla som a postavila sa. Zem sa zaknísala a ja som sa k nej začala nebezpečne približovať. ,,Hopla..." ozval sa hlas a ruky zastavili môj pád. ,,Dnes opatrne." Lucas tam stál bez trička. Niežeby sa nebolo na čo dívať ale na Adama nemal. Ach Adama, kde teraz asi si. ,,Nevidel si Kate?" opýtala som sa ho. ,,Celú noc bola v nemocnici." ,,Musím ísť za ňou." ,,No dobre, ty dračica, dnes tu máš odvoz." Prikrčil sa aby som si naňho mohla sadnúť. Zo smiechom som mu vyskočila na chrbát. Aj on sa zasmial a vybehol von. Smer nemocnica.
Keď sme dobehli bol červený a fučal ako parná lokomotíva. ,,Ženská, ty vážiš aspoň tonu." Zasmiala som sa. ,,Odhalil si ma." Ako som zosadala chytil ma za ruku. Bolo to dobré lebo sa mi zas zatočila hlava. ,,Ďakujem..." Len mávol rukou. Stáli sme pred nemocnicou. ,,Poďme dnu" navrhol. Súhlasila som. Ale to by som nebola ja, keby sa mi niečo neprihodilo. Ako som prechádzala cez prah dverí zakopla som a spadla. Za normálnych okolností by sa nič neprihodilo ale teraz to bolo iné. Ako som dopadla preletela mnou až neuveritelná bolesť. Skrútila som sa do klbka a snažila sa ju premôcť. ,,Si v pohode?" pýtal sa ma hneď Lucas. ,,Hej...hej" zavzdychala som. Pomohol mi vstať. Čierne žily som mala po lakte. ,,Asi to súvisí so včerajškom" konštatoval Lukas ,,každá nová bolesť sa znásobí." Chcela som sa ho niečo spýtať ale prerušil nás nalihavý hlas Kate. ,,Alex poď sem." Vyštartovala som rovno za hlasom. Čo sa stalo?