NERD

2. kapitola- Nakazená krava a stratená Venuša

A je to tu. Začína sa ďalší teror v podobe 2. ročníka na gympli. Stredná nemá chybu. Teda ak odpočítam to množstvo vecí, ktoré by nemala žiadna stredná obsahovať. Za prvé- žiadna stredná by nemala obsahovať Coremovú a jej podobných učiteľov. Za druhé- nemala by obsahovať hlúpych bratrancov a ich ešte blbších kamarátov. Za tretie- nemala by obsahovať Sholty a jej podobných kamarátov, ktorí Vám narúšajú vašu ustálenú rutinu.

Veď to by nebola ona, keby si len tak nezmyslela zavolať mi ráno o štvrtej len kvôli tomu, že na oblohe nevie nájsť Venušu. Chápem ju, veď ako sproste sa musela cítiť, keď ju hľadala na opačnej strane galaxie. Samozrejme, že som jej pomohol. Najprv som sa uistil, či je v svojom dome na balkóne, lebo hľadať ju zvnútra by nemalo zmysel kvôli zlej architektúre jej domu, ktorú odflákli nejakí tí 'profesionáli'. Ďaľšie inštrukcie boli nasledovné; ihneď odhodiť mobil aj s jej laidskou aplikáciou Galaxi map, ktorá jej vraj vždy 'pomohla v núdzi'.

Ona bola pravdepodobne v hmotnej núdzi, keď jej začalo preskakovať a zaumienila si, že si takú nepodarenú aplikáciu nainštaluje. Hmotná núdza musí byť strašná. Môj dedko bol v hmotnej núdzi a aj on mal podobné stavy. Začal robiť rovnaké blbosti ako ona. On, ktorý nikdy nefajčil, si kúpil balík cigariet a ona, čo si nikdy neinštalovala pofiderné aplikácie, si ju nainštalovala. Dedko to odôvodnil nezmyselnými výhovorkami o tom, ako ich išiel darovať šéfovi, ktorý oslavoval päťdesiate narodeniny. Samozrejme, že mu na to každý skočil, veď môj dedko je doslova a do písmena talent na klamanie. To však nevedel, že ja ho prekuknem! Totižto, ja dobre poznám ten jeho systém v kancelárii. Viem, že má na stene kalendár, v ktorom má zapísaný dátum narodenín každého, koho pozná. No, mohol som byť na seba pyšný, veď som vyriešil taký prípad. Niečo také by nedokázal ani samotný Sherlock! Ibaže by neklamal, naozaj tie cigarety kúpil ako darček a len si dátum narodenín svojho šéfa zabudol poznačiť. Dávalo by to zmysel, vzhľadom na obrovský darčekový kôš, v ktorom sa balíček cigariet nachádzal, ale ako som mal vtedy vedieť, či si ten kôš nekúpil sám? Možno si len chcel osladiť život, kto vie.

Ale k veci- po dlhom prehováraní, aby ten mobil odhodila, tak urobila. Odkiaľ som mal však vedieť, že ma tak doslovne počúvne a odhodí ho! Ako ste možno sami predpokladali, z balkóna čľupol rovno do bazéna, kde sa takpovediac pokazil. Prišiel som na to jednoduchým predstavením si jej roztržitosti a uhlu dopadu. Čo bolo horšie, musel som za ňou prísť, lebo keď odhodila mobil, nemal som jej ako dať v telefonáte vedieť, kde presne tá Venuša je. Tak som si dal na hlavu prilbu, vysadol na bicykel a vyrazil som. Počas namáhavej cesty som premýšľal nad tým, o koľko hodín dlhšie by trvala jazda k nej domov na tvrdohlavej krave. Dedko mi často rozprával príbehy o tom, ako chodili orať na kravách a aké namáhavé to bolo. Niekdajší život na farme bol ťažký. Vtedy kone nemal každý, výnimkou nebol ani môj dedko. Raz mu dokonca krava Emília začala trucovať a dve hodiny ležala a oddychovala na poli. To môj dedko ešte nevedel, že je tehotná a že z nej každú chvíľu bude chcieť vypadnúť teľa. Popravde, môj dedko bol vždy tak trošku blbý. Jej narastajúce brucho si vysvetľoval ako výsledok nového krmiva, ktorým ju choval. Dokonca, keď mu v ten deň odmietala pracovať na poli, začal jej ponúkať minimálnu mzdu! Niečo také by neponúkol ani mne! O niekoľko rokov nato Emíliu zarezal, lebo bola nakazená slintačkou. Domyslieť si, že mala slintačku bolo pomerne náročné, vzhľadom na to, že jej chorobu popisoval ako ebolu.

Už z diaľky som videl vystrašenú Sholty s nakryvenými okuliarmi v štýle Harryho Pottera. Oblečenú mala nočnú košeľu, ktorú som jej cez prázdniny veľmi detailne skrášlil. Už to nebola hocijaká biela nočná košeľa, momentálne mala na sebe nakreslené rôzne vzorce a rovnice. Toho času som uvažoval, že sa vydám cestou módneho návrhára, no Sholty tento nápad odstránila z povrchu zemského ešte skôr, ako som jej ho celý stihol vysvetliť. V ten deň sa moja kariéra návrhára skončila.

Bicykel som odložil za bráničku a stroho som jej prikývol na pozdrav.

,,Keby si nebol môj kamarát, tak ťa udriem," prebodla ma pohľadom.

,,V tom prípade by si porušila pravidlo 'žiadne dotyky', čo by bola veľká chyba. Kedy si si naposledy vobec dezinfikovala ruky?" spýtal som sa jej i keď som vedel, že si ich nedezinfikuje ani len dvakrát do dňa.

,,Nestačí ti, že som si ich opláchla?" odpovedala otázkou s otráveným pohľadom.

,,Robíš si srandu?! Ani mi nemusíš odpovedať, viem, že to hovoríš úplne seriózne. Predstav si, koľko baktérií sa ti dostalo na ruky len tým, že si držala v rukách mobil!"

,,Nemusíš sa strachovať, kvôli tebe už žiadne baktérie z mobilu nikdy nedostanem!" zvýšila na mňa hlas a tvárila sa veľmi ukrivdene.

,,No vidíš, tu sa aspoň uplatňuje pravidlo, že všetko zlé je na niečo dobré," povzbudzoval som ju. Je vedecky dokázané, že keď v zlom nájdete niečo dobré, zahreje vás to na duši. Avšak to by už bola moja duša žeravá, takže toľko k vete 'Americkí vedci zistili, že...'.

,,Nechceš ísť niečo napraviť?" spýtala sa. Celkom ma už deprimovalo, koľko otázok mi dáva.

,,Teba sa napraviť nedá."

,,Čože?" vyhŕkla a ja som len uvažoval na tým, ako epicky musíme vyzerať, keď sa hádame o pol piatej ráno pred bránou domu.

,,Spýtala si sa, či nechcem niečo napraviť," odpovedal som nevinne.

,,Skôr som tým myslela, že by si mal ísť vytiahnuť z bazénu môj mobil." Ani som si neuvedomil ako a vyprskol som na ňu sliny.

,,Ešte mi povedz, že ho mám opraviť a asi ma ehm... domysli si." Ona nado mnou pretočila očami.

,,Načo si sem teda prišiel?"

,,Načo asi? Veď aby som ti ukázal, kde je Venuša," pokrčil som plecami.