Takže.... Volám sa Briana mám 16 rokov a myslela som si že mám úžasný život keď sa stalo toto.....Musela som opustiť všetky svoje kamarátky a hlavne moju BFF Juli
*ráno* Zobudila som sa na oblizovanie psa áno máme psa. Volá sa Marly a má 8 mesiacov. "Bože môj toto bude naozaj skvelý deň! " povedala som si v hlave. Keď ma teda už môj milovaný psík zobudil tak skoro a ja som nemohla už zaspať tak som vstala z postele. Bolo 8:29 a pripravila som aj rodičom raňajky. Lievance. Áno neviem variť ale čo mám už 16. *o hodinku neskôr * Konečne som mala hotové lievance a išla som zobudiť rodičov do spálne. "Dobre ránko vstávajte" povedala som normálnym hlasom. "Áno už....." ozvala sa mama "Sú hotové raňajky" povedala som a odišla s izby. Sadla som si ku stolu a jedla lievance.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Keď konečne prišla mama a tatino ku stolu tak mi povedali že sa so mnou musia porozprávať. Nebola som z toho 2x nadčená. "No tak hovorte" povedala som nervózne. "No.... Pre teba to bude zložité ..." povedal tatino. "No pokračuj" zvýšila som hlas. "Musíme sa odsťahovať" povedal celkom smutne. " Čóóó??!!! A kam?!! " povedala som. naštvane. "Do Virgínie..." povedala mama. "No pecka!!!!" povedala som naštvane a odišla do izby . "Toto je zlý sen" povedala som pre seba. Prišla Mama. "Nebuď z toho sklamaná alebo nahnevaná nájdeš si nový kamarátov. A olietame vo štvrtok o 9:30 tak sa chod už baliť aby si to stihla" povedala mama a mrkla na mňa. Keď odišla s mojej izby tak som vytiahla gitaru zo skrine a niečo si zahrám na ukludnenie. Už mám rozpísané 2 pesničky ale neviem melódiu. Dohrala som no teda pokúsila som sa hrať pesničky a keď som ich dohrala odložila som gitaru a išla sa pobaliť. Keďže tu v New Yorku bolo leto tak som si myslela že aj tam bude leto😂. (logicky 😂😂😂) Hlavne som si zbalila veci ako kratase, plavky, tričká s krátkym rukávom ale aj niečo na zimu, jednoducho som si zbalila pomaly celú skriňu. Keď som sa dobalila išla som dole ta rodičmi sa ich okolo toho nášho "výletu" niečo opýtať. "Už zbalená?" spýtal sa otec. "ehm hej?" odpovedala som mu. "Tati strašne sa bojím že si tam nenájdem kamarátov alebo ma budú nemať v láske a proste že tam nezapadnem" povedala som smutne. "Neboj Brii ❤️" povedal otec a objal ma...
Ahojte toto je prvá časť príbehu Why? Ak sa vám páčil zanechajte vote alebo pekný komentár ❤️👏 BTW sorry za gramatické chyby 😂
