Dievča bez šťastného konca

11.7. Utorok

Svet akoby nechcel prijať leto. Jebnuté búrky. Dnes už deti ani nemusíme učiť, že sa podnebie v tejto poondenej krajine delí na 4 ročné obdobia. ASI PRETO, ŽE NEDElÍ!!!! Keď som pred 11timi dňami sedela v škole, prisahám, že sa ma Boh snažil potrestať za všetky moje hriechy upálením slnkom ako malého mravca cez lupu. Presne taký účel mali práve okná na našej škole. Keď by som však to teplo vedela využiť, zrazu sa počasie tvári, akoby nikdy horúčavy ani nezačali.

Momentálne trávim druhý týždeň svojich prázdnin na dedine u starých rodičov. Plánovala som relaxovanie a zresetovanie hlavy a myšlienok. Myslela som, že si bez internetu a všetkých ľudí spravím poriadok na duši. Zabudla som však, že nielen, že sa vo mne nič nepohne, navyše to ani nevyrieši žiaden problém, ktorý vo svojom živote mám. Zabudla som, že som v tom tak hlboko ponorená, že nejestvuje šanca na únik. Vlastne ani neviem, čo ma tu ďalej drží. Takmer všetky možnosti som vyčerpala. Jazvy na ruke sa pomaly hoja nepriniesli mi nič iné ako chvíľkovú úľavu a novú závislosť. Nie, nemám 13 a nerezala som sa kvôli neopätovanej láske. Teda...nie úplne. V skratke? Robila som to kvôli každej jednej veci, ktorá sa spája s mojou existenciou. A i keď som sa v poslednej dobe premáhala, len potichu čakám, kedy sa objavia na mojom zápästí nové rany. 

Riley je na dovolenke. Myslela som, že bude super, keď si od seba oddýchneme. Aj po dvoch rozchodoch a po dvoch návratoch do vzťahu s ním cítim, že je to znova tam, kde to aj každý raz končilo. Bez neho a mojej najlepšej kamarátky vzdialenej asi 30km odomňa však nemám nikoho. Aj napriek tomu, že mi neprináša všetko čo by som od neho chcela, je jediný koho mám.

Po tom, čo ma Owen videl piatok v bare tancovať s Rileym sa mi neozval. Neustále mám v hlave ako sa bavil so svojou bývalkou. Asi sa mi chce pomstiť. Ale veď on bol ten, čo sa v ňom ,,neprebudilo to, čo očakával". Pamätám si doteraz na bolesť v momente keď mi tie slová vyslal do uší. Okrem toho to na mňa minule v robote doľahlo a akoby nestačilo, začal sa okolo stánku s bižutériou, ktorú mám za úlohu predávať, premávať Mason aj s tou jeho blonďavou psychotrapkou. Fakt to lepší deň už ani nemohol byť. Stačilo mi len zacítiť jeho voňavku a všetky pocity boli naspäť. Asi si o mne hovoríte, že sa nechám namotať strašne ľahko. Lenže moje podvedomie sa len ľahko chytí toho, čo mu v momentálnom stave pri Rileym chýba. Mrzí ma to...