J.C. | 7 podmienok prežitia

~3~

Možno by to bol pre ňu kedysi obyčajný deň, no teraz jej to tak isto nepripadalo. S faktom, že vás unesú a pravdepodobne zabijú sa pri nástupe do svojej práce zmierila. Nečakala, že to však može byť možné aj v civile.

O PÁR HODÍN SKÔR

Pravidlo o neopúšťaní domu brala vážne. Jedlo či iné potrebné veci jej doručil kuriér alebo donášková služba. Na vyšetrenia k doktorovi nechodila. Nenašla dostatočný dôvod.
O jej chorobe jej stačilo vedieť le tri veci. Je zriedkavá, nevyliečiteľná a smrteľná.
Podľa mizerných informácii zistila, že jej zostáva približne rok. Za ten čas sa choroba rozšíri a vyhrotí.

~

Vošla do obývačky, kľakla si na zem, chytila parketu a trhla ňou. Išla von ľahko. Pod parketami mala svoju skrýšu. Falošný pas, našetrené peniaze a iné doklady. Neverila, že niečo z toho ešte použije, teda okrem malej drevennej truhlice.
Hlboko sa nadýchla a otvorila ju. Jej Glock tam stále bol, čakal na ňu.

Mala v ňom jeden náboj.

Pripravený, smrtiaci, pre prípad, že by sa to rozhodla ukončiť.

Nemá čo stratiť. Jedine život, ktorý už stratila.
Aj ten jediný náboj pre ňu znamenal vykúpenie a únik od utrpenia.

Každý deň otvárala svoju tajnú skrýšu, držala v rukách zbraň a váhala.
Žije ešte len preto, lebo v nej zakaždým zvíťazia vlastnosti agentky.

Nebude zbabelo utekať pred bolesťou.
Už viac nie.
Možno už ani nebude vedieť kto je, možno sa bude kúpať v kaluži zvratkov a krvi, no je rozhodnutá, že až príde čas, užije si ten pocit. Pocit umierania.

Keď zbraň ukladala späť na miesto, začula tichý zvuk pri vchodových dverách. Rýchlo zasunula parketu na miesto a potichu sa vydala k vchodovým dverám. Po ceste si v kuchyni vzala nôž a pevne ho stisla. Prudko otvorila dvere a niekoho udrela.

,,Bože, nikto mi nehovoril, že praca v donáškovej službe je drsná a schytam toľko modrín." nadával mladík.

,,Prepáčte." zamrmlala som zamyslene.

,,To nič. Moja vina. Dnes ma takmer prešiel bicykel, spadol na mňa rebrík,..ďalej sa mladík nedostal.

Ktosi naňho zozadu vystrelil. Mladík mi padol k nohám. Začala som cuvať, no narazila som do niekoho.
Nemala som čas ani na to aby som sa otočila. Kým som sa spamätala na tvári som mala handru.
Po chvíli sa svet prepadol do temnoty.