Whispering of swords

Čakanie na zázrak

Sedela som pri jeho posteli celý čas. Postupne ho navštívili aj ostatný... Bilbo, Dain, Gandalf, Bard.... Ba aj sám Thranduil. Všetci čakali kedy sa zobudí kráľ... Ja som očakávala svojho snúbenca...
Priatelia prichádzali a odchádzali...
Ja som tam bola po celý čas... Ani na moment som ho nechcela opustiť...
Keď sa zobudí.... Mňa čaká ťažká úloha. Povedať mu o tom, čo sa stalo s Filim a Kilim... Nech ich pamiatka nikdy nevybledne.
Otvorili sa dvere a vošiel Legolas.
,,Si v poriadku?"opýtal sa ma.
,,Len chcem aby sa mi vrátil,"zašepkala som a chytila som Thorina za ruku. ,,Niečo som ti priniesol. Zostalo to po vás v Lesnom kráľovstve, Thorinov kabát a jeho dubový štít,"povedal a na ramená mi položil kabát...
,,Ďakujem,"chytila som do ruky jeho štít...
,,Určite bude v poriadku..."a s týmito slovami odišiel.
Pohladila som ho po tvári. Vyzeral rovnako ako v chvíli keď ma k nemu lekári konečne pustili.Povedali mi že má mnoho zranení na rukách, prebodnutú nohu, zlomené rebrá, rezné rany na chrbte, hrudi a ramenách, no najvážnejšia bola bodná rana v bruchu...
To bola moja chyba... Ak zomrie, bude to moja vina.
Musím s ním ešte hovoriť... Musím mu povedať že ho stále milujem... Prečo som odišla?! Prečo som ho opustila?!
Keď som sa pozerala na to ako tam bezvládne leží, spomenula som si na moment kedy sme po prvý raz stretli Azoga... Tiež som si myslela že zomrie. Toho dňa otvoril oči a bol znova so mnou. Kiež by sa tak stalo aj tentokrát. Bojím sa že už sa ku mne nevráti... Už to boli dva dni a on sa ani nepohol.
,,Prosím... Thorin, ja ťa potrebujem,"hladila som ho po ruke a verila som že sa čoskoro zobudí.
,,My všetci ho potrebujeme,"teraz vošiel do miestnosti Dain. Vyzeral že ho niečo poriadne nahnevalo.
,,Čo sa stalo?"opýtala som sa ho.
,,Nechcem ťa tým zaťažovať,"usmial sa na mňa... Dain sa ku mne choval od začiatku milo... Ubezpečil ma že ak by sa náhodou stalo to najhoršie, budem tu mať vždy miesto. Ak sa tak naozaj stane, asi tu nebudem môcť zostať. Každá skala by mi pripomínala čo sa stalo...
,,Aspoň mi zamestnáš hlavu,"usmiala som sa.
,,A pravdepodobne aj meč,"poznamenal.
,,Tak ale teraz už mi o tom musíš povedať,"došlo mi že to bude niečo vážne.
,,Si si istá že to chceš vedieť?"opýtal sa ma. Ja som prikývla.
Thorinov bratranec vzdychol:,,Dnes ráno ma Bard a Thranduil požiadali aby som sa s nimi stretol a v mene kráľa s nimi rokoval. Čakal som že budú chcieť hovoriť o tom, ako zachovať mier medzi našimi národmi ale oni myslia len na jediné... Chcú len to zlato. Bard ma prosil o zlato ktoré mu Thorin sľúbil a elf si znova robil nárok na tie drahokami... Ako na to môžu teraz myslieť! Ako sa opovážili?! Ja som im povedal že nie som ten pravý aby im delil poklad, To smie iba kráľ alebo kráľovná... Radšej som odišiel inak by som asi rozpútal ďalšiu vojnu."
,,Ja sa s nimi pôjdem porozprávať..."to čo som cítila nebola zlosť... Bola to zúrivosť.
,,Si budúca kráľovná, teba by mohli brať vážne,"usmial sa.
,,Zostaň tu s ním. Nechcem aby bol sám,"požiadala som ho a odišla som.
,,Alanys počkaj,"zavolal na mňa Dain, ,,zabudla si si tu korunu!"
...
,,Moja Lady,"zdvorilo sa mi obaja poklonili.
,,Obaja sme veľmi radi že vás vidíme,"usmial sa Bard, ,,mali sme o vás strach. Od tej nešťastnej udalosti ste nechodili medzi ľudí."
,,Thorin ma potrebuje... Ale teraz mám ešte jednu povinnosť."
,,Čo tým myslíte?"opýtal sa ma Thranduil.
,,Thorin bojuje o život a vy sa staráte len o poklad! Vy v sebe nemáte kúsok slušnosti?!"kričala som tak nahlas že má musel počuť celý Erebor.
,,Moja páni,"oslovil ma Bard, ,,ja sa len chcem postarať o svojich ľudí. Blíži sa zima a ak sa nám nepodarí zabezpečiť zásoby, bude to pre mnohých posledná zima v živote."
,,Chápem že máte strach o svojich ľudí, ale teraz na to nemáte dôvod. Prvú zimu môžu vaši ľudia prečka spolu s nami..."bola som si úplne istá že by s tým Thorin súhlasil... Možno by mal nejaké námietky, ale ja by som ho presvedčila...
,,A čo sa týka vás,"oslovila som elfa, ,,ja nemám právo rozhodnúť o tom komu budú patriť šperky... To rozhodne Thorin."
Odišla som...
,,Moja paní... Ale ja chcem len to na čo mám nárok,"zakričal za mnou elf.
....
,,Tak ako to šlo?"opýtal sa ma Dain.
,,S Bardom som sa dohodla a Thranduil je až príliš tvrdohlavý a bezcitný na to aby to pochopil,"posadila som sa a znova som pohladila Thorina po tvári. ,,Kým si tu nebola, zastavil sa tu lekár,"začal ryšavý trpaslík, ,,nebudem ti klamať. Povedal že to s ním nie je dobré. Ak sa čoskoro nezobudí... je mi to ľúto... ale asi to neskončí dobre." A tej chvíli som sa rozplakala... Vážne to s ním bolo zlé. Lekári už pred tým hovorili že stratil veľmi veľa krvi. ,,Alanys... ja... je mi to ľúto,"chytil ma za rameno, ,,nechcel som ti to povedať takto." Ja som stále plakala. Nedokázala som prestať... ,,Stále je tu nádej,"zašepkala som, ,,teraz musíme len veriť." Thorinov bratranec sa na mňa smutne usmial:,,Už nikto neverí že sa zobudí. Všetci sa už pomaly pripravujú na jeho pohreb... Už dokonca pripravili čierne vlajky..." Keď som to počula moje srdce takmer prasklo. Oni ho už považujú za mŕtveho?! Už vážne len čakajú nna to kedy skoná... ,,Kto?"odmlčala som sa, ,,Kto prikázal pripraviť čierne vlajky?" Dain sa na mňa smutne pozrel a po chvíli povedal:,,Priviezli ich na príkaz kráľa Thranduila." Vtedy ma opustil... Videl že mám chuť niekoho zabiť... Menovite Thranduila. Ten namyslený, sobecký lesný šotok! Keď sa mi dostane do rúk... Nikto nemá právo prehlasovať Thorina za mŕtveho! Nikto okrem mňa... Až príde jeho posledná chvíľa, budem tu s ním... Vedela som ale že sa tak toho dňa nestane. Verila som že on ma tu nenechá.

...

,,Moja paní,"znova ma navštívil Legolas. Ja som sa usmiala:,,Čo ťa sem privádza?" On sa posadil vedľa mňa:,,Musím sa ti ospravedlniť za konanie môjho otca. Vážne som o tom nevedel! Prisahám že mi o tom nič nepovedal!" Nad jeho slovami som sa pousmiala:,,Nemusíš sa mi za nič ospravedlňovať. Viem že za to nemôžeš." Mladý elfský princ sa na mňa prekvapene usmial. Po bitke piatich armád sa rozhodol že sa chvíľu zdrží. Ja som mu povedala že tu bude vítaný. Aj keď je to elf... Veď predsa pomohol Thorinovi! Mal právo zostať. ,,Otec zúril keď mi hovoril o tom ako si za nimi prišla,"priznal s úsmevom. Chvíľu sme tam len tak ticho sedeli... Nakoniec som prelomila mlčanie:,,Nakoniec si mal mal pravdu." On sa na mňa prekvapene pozrel. ,,V čom?"nemal ani potuchy o čom som to hovorila. ,,Keď sme spolu hovorili vo vezení, nazval si ma budúcou kráľovnou. Nakoniec si mal pravdu. Thorin ma požiadal o ruku, položil mi na hlavu korunu a nazval ma svojou kráľovnou... Miloval ma a ja som ho opustila keď ma najviac potreboval. Nezaslúžim si aby ma niekto miloval tak veľmi ako on." Mladý elf sa na mňa usmial. ,,Poznal som mnoho mileneckých párov... Nikdy k sebe nechovali také nekonečné city ako ty a Thorin. Ak existuje dokonalý príklad čistej lásky,"chytil moju ruku a položil ju na Thorinovú, ,,ste to vy dvaja. Možno že si odišla, ale vrátila si sa. Ak by si tam vtedy nebola, ohlo sa to celé skončiť inak... O mnoho horšie. Azog prisahal že zabije všetkých z Durinovho rodu a takmer sa mu to podarilo. Thorinmu to prekazil... Prebudí sa. Nenechá svoj rod vymrieť... Nenechá Azoga zvíťaziť. Ale to preň určite nie je to najdôležitejšie. Preň znamenáš najviac ty." A s týmito slovami odišiel.

...

A nastal večer... Ja som stále sedel pri jeho posteli. Veľkú miestnosť osvetľoval plameň jedinej sviečky. Plakala som...Už som nedokázala robiť nič iné.Bolo už po polnoci... Nebola som unavená. Noc pred tým som vôbec nespala, čakal som že sa zobudí, no márne. Vážne som sa začínala báť že sa už nepreberie... Že by mali ostatný pravdu? Vážne je to jeho koniec... Rozplakala som sa ešte viac. Tvár som zaborila do dlaní. ,,No tak,"zacítila som dotyk na kolene, ,,neplač."A vtedy som si uvedomila komu ten hlas patril. ,,Thorin!"opatrne som ho objala. Položila som mu hlavu na rameno a zacítila som bozk na temene hlavy.Chcela som vstať ale on ma nenechal. Stále na pevne zvieral v objatí. ,,Sme v Erebore?"opýtal sa ma. Ja som ho pohladila po ramene:,,Sme v tvojom kráľovstve."On si ticho vzdychol:,,Alanys... Prepáč mi to. Prisahám že ťa už nikdy neudriem... bol som slepý. Videl som len zlato. Zabudol som na čom naozaj záleží. Predpokladám že už sa nechceš vydať za muža, ktorý sa choval ako úplný idiot." Ja som usmiala a pozrela som sa mu do očí:,,Chcem... Chcem tebou zostať už naveky... Prepáč mi že som ťa opustila..." On ma pohladil po tvári a zašepkal:,, Nemá ti čo odpúšťať. To ty by si mi mala odpustiť. Ja som ti ublížil." Ja som sa rozhodla že už to nebudem viac odkladať... Skôr či neskôr sa to dozvie:,,Ja sa ani v najmenšom nehnevám. Teraz ti ale musím niečo povedať. Fili a Kili...je mi to ľúto." Veľmi dobre vedel čo som chcela povedať. V jeho krásnych očiach sa zjavila slza:,,Už ich pochovali?" Ja som ho pevnejšie objala a zašepkala:,,Dnes ráno... Keď sa tvoj stav zlepší pôjdeme tam spolu. Čo mi pripomína že by som mala ísť pre doktora. Sľúbila som mu že keď sa zobudíš zavolám ho." Už som chcela vstať keď ma stiahol späť:,,Ani nemysli na to že teraz niekam pôjdeš." Ja som naňho nechápavo pozrela:,,Čo tým myslíš?" On sa zasmial:,,Teraz chcem byť iba s tebou. Pre lekára pôjdeš až ráno...Takže, teraz si ľahni a vyspi sa..." Ja som bez váhania spravila čo po mne chcel. Ležala som na kožušine ktorou bol prikrytý... Tesne pred tým ako som zaspala som ho po dlhej dobe pobozkala a zašepkala:,,Chýbal si mi."

Thorin POV

Ráno ma zobudilo vŕzganie dverí. Dnu vošiel Dain... Naklonil sa chcel zobudiť Alanys. Tak to teda nie! Chcel som s ňou byť ešte aspoň malú chvíľu osamote. ,,Nedotýkaj sa jej,"zašepkal som, ,,nezobuď ju." Keď počul môj hlas, na jeho tvári sa zjavil úsmev:,,Thorin!" Keď zvolal moje meno na plné hrdlo Alanys sa prebrala. ,,Čo bolo také nepochopiteľné na vete: Nezobuď ju?"opýtal som sa so smiechom.

Alanys POV

Šla som pre doktora ale po ceste som mala ešte jednu úlohu. Thorin ma o to požiadal... Vyšla som na veľký balkón a z plných pľúc zakričala:,,Kráľ sa prebral!" Všetci ľudia ktorý stáli dolu prejavili radosť a nadšenie... Teda až na Thranduila... Ten sa iba zamračil...Konečne bude všetko v poriadku.