New hope

3.kapitola

Pohľad Lilly:

Moje myšienky neutíchali ani v noci keď som mala dávno spať. Pripadám si ako nadprirodzená bytosť. Ako keby som k svojmu životu nepotrebovala spánok.
Po nociach nespím pretože nemôžem, nie preto že nechcem. Väčšinou premýšľam o paranormálnych veciach alebo o láske ako z filmu. No dnes nie. Dnes moju myseľ od spánku nerušili nadpozemné javy, dnes to bolo niečo -pre mňa- horšie, list z Hardwardu. Nemôžem to dopustiť, nechcem odísť. Aj keby som sa nechala zožierať tou najväčšou agóniou s mojimi rodičmi na čele, neišla by som tam. Ale teraz musím nájsť dôvod prečo neísť.

Ráno

Stereotyp sa opakuje a ja zabúdzam milovanú sestričku zo spania.

"Vstávaj!" zakričím jej blízko pri uchu a vidím ako sa strhne.

"Tak dnes žiadna Šípková Rúženka?" povie na oko vyčítavo. Ale skôr než sa stihnem obhájiť zmizne za dverami kúpeľne, takže ju najbližších dvadsať minút neuvidím.

Ako som povedala po dvadsiatich minútach výde s kúpeľne dokonalo upravená. Obfivuhodne zapískam, ona sa otočí okolo svojej osi a potom na mňa žmurkne. Malo to vyzerať ako zvádzanie ale v jej prípade to pripomínalo tik v oku. Nad svojimi primitívnimi myšlienkami sa nepozastavuje nikto z rodiny, som za to vcelku rada. Nechcem vedieť aké by bolo keby mi vedela čítať myšlienky, ukameňovala by ma skôr než by som stihla žmurknúť.

Po raňajkách sme sa obe pobrali do auta ktoré nám tu rodičia nechávajú keď cestujú niekde preč. Sadla som si za volant a už sme vyštartovali z miesta pred domom.

Akonáhle sme vošli do školy všimla som si na stenách plagáty z nápisom VÝLET, ktoré neboli oba na stechán, povaľovali sa na zemi či dokonca boli nalepené na skrinkách.

"Zapíšeme sa?" šepla Layla akoby sa chcela uistiť že niesom myšlienkami úplne mimo.

"Hej, jasné. Kde sa ide?" spýtala som sa znudene ale v sebe som odohrávala veľký boj. Náš prvý výlet. Možno sa nám podarí oslobodiť sa z bubliny šprtiek alebo hlúpych narážok na všetko ostatné.

"Ku moru do Portugalska." povedala užasnuto. Je pravda že je tam neskutočne krásne,  nadšenie v tejto situácii je na pravom mieste.

"Poď! Poď!" ťahala ma k veľkému papieru na ktorom už bolo zapísaných niekoľko desiatok mien. Natešene sa zapísala a podala mi do ruky pero. Váhala som, aj keď som nemala prečo, takáto situácia sa nenaskytne často. Tak som sa škrabopisom zapísala -Lilly Evans- hotovo.
C
Deň sa tiahol veľmi pomaly, povedala by som že ešte pomalšie ako ostatné dni v tomto školskom roku. Dve posledné, strašne dlhé, nazáživné hodiny dejepisu z našou triednou. Hlboko som si povzdychla. Už chcem byť doma, chcem aby bol výkend. Layla ktorá sedela vedľa mňa nevnímala už dobrú polhodinu.

"Hej,Layla? Žiješ?" šepla som aby nás učiteľka nepočula. Odpoveď neprichádzala.

"Layla!" sykla som hlasnejšie, ale nie dostatočne nahlas aby som upútala pozornosť učiteľky. Layla už druhýkrát nereágovala a tak som do nej strčila.

Strhla sa:" Čo sa deje?" opýtala sa rozzrušene. Spala. Žeby v noci tiež rozmýšľala až do rannej hodiny? Možné to je.

"Trieda budem čítať mená každého kto sa prihlásil na tohtoročný výlet." Pomaly začala čítať a ja som prestala vnímať pri mene Lilly a Layla Evansové.

"Bude to nezabudnuteľné!" pošepla mi Layla ktorá sa ani neobťažovala zakryť svoje nadšenie.

"To teda bude." uznala som jej za pravdu.

Vtedy som ešte ani zďaleka netušila ako to celé dopadne.

Ahooooooooj!!💛
Nezabudnite zanechať vote alebo koment 😉

-L-Demons