Milujem Ťa ty trdlo Patrikovými očami

Monokel

Prajem príjemne čítanie ☺ 

„Dnes mám pre vás dobrú správu. Nestáva sa to často, ale odpadá vám posledná hodina. Takže budete mať šesť hodín." Oznámila nám triedna. Celkom som sa potešil. Tým, že máme len šesť hodín môžem ísť skorej s Biou na zimák. Aspoň budeme mať viac času. A nemusím trčať tak dlho v škole. Aj tak som po tréningu úplne mŕtvy.

Opatrne som vytiahol telefón z vrecka a napísal Bii správu, že ma má čakať o tretej pred domom. Telefón som strčil naspäť do vrecka a venoval pozornosť aj tak dosť nudnej angličtine. Neznášam ju. Neviem ju. A ani ma nebaví. Viem, že angličtina je potrebná, ale čo mám robiť, keď ju vôbec neviem? Z filmov sa na mňa toho nenalepilo veľa. Niekto sa naučí celú angličtinu z filmov no ja som sa toho veľa nenaučil. Jednoducho som na ňu antitalent. A Maťa? Tá ako keby sa narodila v Anglicku a žila tam doteraz. Fakt nechápem tú spravodlivosť.

Takto, v tichosti som pretrel celú angličtinu a geografiu. Najmenej zaujímavé predmety. Aspoň pre mňa.

Ale konečne sa to peklo, zvané, škola skončilo. Zazvonil zvonček a celý nadšený som opustil budovu školy.

„Kámo, čo máš dnes na pláne?" Prehodil Oliver po ceste domov.

„Idem s Biou."

„Už sa ti ju podarilo zavolať na rande?" Opýtal sa so smiechom.

„Vidno, že ste rodina. To si myslela aj ona. Beriem ju na zimák a potom na čaj."

„Ty si inak kreatívny."

„Nesmej sa. Ty by si ju zobral kam?"

„Ja by som ju zobral do postele. Ale je to moja sesternica. Takže tak."

„Nehovorím, že ja by som ju do tej postele nezobral. Bia je vážne pekná. Ale treba ísť na to pomaly. Náš vzťah sa len formuje. Postupom času možno prídu iné veci. Nechce Bii ublížiť. Chcem ju spoznať. Spoznať akú má povahu. Všetko. Úplne od začiatku."

„Opovážil by si sa jej ublížiť. Bii sa ani nedotkneš."

„Kľud. Nejdem na ňu hneď z rýchla. Začíname v podstate od začiatku. S tým, že ja ju ľúbim a ona mňa pravdepodobne nie. Takže sa vôbec neboj. A myslím, že Bia vie čo chce. Nespravila by somarinu. Taký je môj názor."

„Dobre, už sa nebojím. Ale pamätaj, neopováž sa. Čau, vidíme sa zajtra." Vo vzduchu sa mi ešte pohrozil vztýčeným ukazovákom a zašiel dnu do domu.

Len som nad tým prekrútil očami. Podľa môjho názoru je v tomto Oliver príliš precitlivené. Veľmi chráni Biu. A to je len jeho sesternica. Nechcem jej ublížiť, ale toto je už naozaj moc. Ani nevie, čo idem urobiť a hneď sa mi vyhráža. Strašné s ním. Keby bola Bia jeho sestra, tak to do určitej miery chápem. Aj ja sa snažím chrániť Maťu. Aspoň trošku.

Ο Ο Ο

Zrak mi padol na hodiny, ktoré ukazovali desať minút pred treťou. Najvyšší čas ísť. Zo skrine som vybral čisté tričko, ktoré som si obliekol. Z vešiaka som schmatol mikinu. Zamieril som si to do kuchyne, kde som vypil za pohár vody a pobral sa preč z domu. Cesta ku Biinej babke trvala asi minútu. Prišiel som radšej skorej, aby Bia na mňa nemusela čakať. Minútu pred treťou buchli vchodové dvere. Z nich vybehla Bia. Meter pred mnou sa potkla o obrubník. Pohotovo som nastavil ruky a chytil ju.

„Bia si v pohode?"

„Áno. Ďakujem nebyť teba zase skončím v nemocnici. Ako naposledy." Vďačne sa na mňa usmiala. To, aby skončila zas v nemocnici by som nedopustil.