Whispering of swords

Svadba

,,No tak,"zacítila som dotyk jeho pier na mojom krku, ,,vstávaj."
Ja som otvorila oči a videla som ako sa na mňa usmieva... ,,Ale mne sa ešte nechce,"dala som mu ruky okolo krku.
,,Ale no tak... Moja sestra má doraziť k bráne mesta Dale už za pár hodín... Musíme vstať,"jeho hlas bol jednoducho dokonalý... Taký hlboký a zároveň jemný.
,,A to už nemáme ani trochu času?"opýtala som sa ho a pobozkala som ho na krk.
,,Bohužiaľ láska... Musíme vstať... A obaja veľmi dobre vieme že ak by to bolo len na mne tak by sme nešli nikam,"postavil sa a odkryl ma...
,,No tak fajn,"neochotne som vstala.
...
Za krátku chvíľu som bola už oblečená a pripravená vyraziť na cestu...
S Thorinom sme sedeli na schodoch a čakali sme pokým nám pripravia kone na cestu.
,,Aká je tvoja sestra?"opýtala som sa ho.
On sa na mňa nervózne pozrel a nakoniec nepokojným hlasom:,,Ona je... Mám ju rád... Ale občas ma... Ako to povedať... Je veľmi panovačná..."
,,Prečo jej na rovinu nepovieš že je strašidelná a a tvrdohlavá?"opýtal sa ho Dwalin.
,,Lebo taká nie je... Teda väčšinou,"ešte viac znervóznel.
Pohladila som ho po chrbte:,,Som si istá že to bude v poriadku."
Naše kone boli pripravené a my sme vyrazili.
Bola som nervózna. Vážne som nevedela čo mám očakávať. Pred tým som nemala strach, to až Dwalinové slová ho vo mne vyvolali nepokoj.
Zastavili sme až ďaleko za bránami mesta Dale...
,,Neber Dwalinové slová vážne. Ja poznám Dís lepšie ako ktokoľvek iný... Ona je vážne skvelá osobnosť. V mnohom sme si podobný. A jediný kto by sa mal obávať jej príchodu som ja. To ja totiž môžem za smrť jej synov..."smutne ma pohladil po tvári. Stáli sme na vysokom kopci a hľadeli do diaľky:,,Už sme o tom hovorili Thorin. Ty nemôžeš za to čo sa im stalo. Sám si skoro zomrel."
Objala som ho a on ma pobozkal na čelo:,,Ja si ani nezaslúžim aby ma niekto miloval tak veľmi ako ty."
Pobozkal ma... A v tej chvíli som sa cítila dokonalo... On bol všetko čo som v živote potrebovala...
,,Takže havran ktorý priletel mi hovoril pravdu,"ozval sa neznámi ženský hlas, ,,v tvojom živote sa vážne objavila žena! Keď som sa dopočula o tvojej svadbe, myslela som si že to bude dozaista len nejaká chyba... Ale vidím že chýr ktorý sa dostal až do modrých hôr je pravdivý... Naša kráľovná bude človek..."
,,Dís! Tak rád ťa vidím!"zakričal Thorin a obial svoju sestru. Výzor mali veľmi podobný... Rovnaké čierne vlasy a takmer identické modré oči.
,,Chýbal si mi bratček... Dúfam že mi predstavíš svoju krásnu spoločníčku,"obrátila svoju pozornosť ku mne.
,,Dís, toto je moja milovaná Alanys. Moja dráha, dovoľ mi predstaviť ti moji mladšiu sestru Dís,"znova ma chytil za pás a jemne ma pohladil po tvári.
,,Je mi cťou,"poklonila som sa.
,,To mne je cťou spoznať ženu ktorá prenikla do Thorinovho srdca... Ja som si totiž vždy myslela že sa taká osoba nenájde nikde na svete,"usmiala sa na mňa.

Thorin POV

Deň prebehol pokojne.
Všetko sa začalo komplikovať až večer. Alanys si šla ľahnúť a ja som zostal s Dís osamote.
,,Chcem sa s nimi ísť rozlúčiť,"povedala rázne.
Vstal som a odviedol som ju do hrobky. Sám som dnu vojsť nechcel, nebol som schopný sa na nich znova pozrieť.
Moji chlapci... Nech ich pamiatka nikdy nevybledne.
Stál som pri dverách a čakal som na Dís...
Ona stála pri staršom z nich a nakoniec na mňa prehovorila:,,Ako sa to stalo?"
Pred očami som znova videl tú strašnú udalosť...
,,Azog ho zabil... Prebodol,"cítil som ako sa mi trasie hlas
,,A Kili?"pozrela sa na mladšieho zo svojich synov.
,,V súboji s Bolgom,"túto udalosť som na vlastné oči nevidel. A bol som za to vďačný...
,,Prepáč mi to Dís... Nemal som ich brať so sebou. To ja môžem za ich smrť,"nedokázal som viac hľadieť do hrobky... Nebol som na to dosť silný.
,,Ty si sa mi ospravedlňuješ? Pri Durinovi! Ty si sa zbláznil?! Mal si namále! Ak by tam nebola Alanys ležal by si tu aj ty!"rozbehla sa ku mne.
,,Už nikdy nechcem od kráľa pod horou počuť takéto porazenecké slová!"objala ma...
Odľahlo mi...
Celý ten čas som mal strach že sa na mňa Dís nahnevá... Som tak rád že som sa mýlim.
...
Otvoril som dvere a vošiel som do spálne. Skôr ako som sa vôbec stihol spamätať rozbehla sa ku mne Alanys a objala ma.
,,Tak ako to šlo?"opýtala sa ma.
Ja som ju pohladil po tvári a po chvíli som povedal:,,Lepšie ako som očakával."
...
,,Thorin?"oslovila ma. Ležala na mojom ramene a s úsmevom na hladila po tvári...
,,Vieš čo je skvelé? Zajtra sa berieme,"na jej tvári sa zjavil ten najkrajší úsmev.
,,Už sa na to teším,"objal som ju a pobozkal som ju na čelo. Alanys.... Moja krásna paní... Moja budúca kráľovná... už len pár hodín a už mi ťa nikto nikdy nevezme. ,,Už vraj dorazil každý kto bol pozvaný. Posledný vraj prišiel pán Elrond z Roklinky. Keď som sa s ním stretla hovoril že väčšiu slávu nevidel už dlhé roky, možno stáročia,"usmiala sa na mňa... Miloval som ten jej úsmev. Bol taký krásny. ,,Na deň našej svadby sa bude pamätať ešte dlho potom čo tu už ani jeden z nás nebude. Náš ľud bude mať tú najkrajšiu kráľovnú v celej Stredozemi,"nepreháňal som keď som hovoril že ona je najkrajšia. Precestoval som mnoho krajín a videl som tisíce žien všetkých rás, ani jediná však nebola ani z polovice taká krásna ako ona. Keď som ju uvidel vtedy u Bilda... Síce som ju neznášal, ale už vtedy som si musel priznať že je celkom pekná... "Pekná"nie je to správne slovo. Ani z ďaleka nevystihuje jej krásu. Kedy som sa do nej zamiloval? Nooo, to je ťažké povedať. Vtedy v Roklinke, keď sme sa uzmierili, som si uvedomil že k nej niečo možno cítim... A potom... Už od prvého bozku  som vedel že ona je výnimočná. Keď nás napadol Azog, a videl som ako na ňu útočí, nemyslel som na vlastný život... Iba na to aby som ju ochránil.