Volám sa Becky Wilson a pochádzam z Londýna. Mám 15 rokov a žijem v malom rodinnom domčeku na Road Street s mojou mamou. Moji rodičia sa rozviedli keď som mala 6 rokov. Môjho otca vidím len pár krát do roka, pretože žije v Miami. V lete tam chodievam na 2 týždne. Môj život bol pomerne dobrý. Mala som veľa kamarátov a veľmi dobrú školu. V jeden pekný slnečný deň som išla von s mojou naj kamoškou Jade Marry. Chceli sme ísť na nákupy ale ja som si musela ísť domov pre peniaze, tak sme ešte skočili k nám. Prišli sme domov s veľkým smiechom tušiac, že mama nie je doma, pretože vždy robila až do večera a teraz bolo sotva poobede. Vošli sme dnu a z kuchyne na mňa kričí mama, že či som doma, pretože mi potrebuje niečo dôležité povedať. Išla som aj s Jade za ňou do kuchyne kde to ako vždy úžasne voňalo. ,,Ahoj mami. Ideme s Jade na nákupy tak prídem až večer" povedala som. ,,Dobre, uži si to ale príď skoro, pretože sa potrebujem s tebou o niečom dôležitom porozprávať" povedala mama. Vyšla som z kuchyne a vybehla som po schodoch do mojej izby. Vzala som si peniaze a zbehla som dole za Jade, ktorá ma čakala pri dverách. Vybehli sme z domu a zabuchli dvere. Ponáhlali sme sa na autobusovú zástavku, z ktorej nám išiel autobus presne pred obchodné centrum. Vbehli sme dnu a hneď sme zamierili do nášho obľúbeného obchodu Tally Wejl. Obehli sme skoro celé nákupné centrum a nakoniec sme sa zastavili na džús v Bubbleology. S Jade sme si zavolali taxík a išli sme domov. Keď sme vystúpili, obe sme šli domov, pretože už bolo celkom neskoro. Prišla som domov celá šťastná z nových vecí, a som odomkla dvere. Mama na mňa už čakala v obývačke. ,,Sadni si Becky, musíme sa porozprávať" povedala a ukázala na kreslo oproti nej. Poslušne som si sadla a čakala som kým začne rozprávať. ,,Zlatko ja viem, že tu máš kamarátky a aj vybavenú strednú školu. Lenže ja som dostala veľmi výhodnú pracovnú ponuku v Sydney a musíme sa tam aj presťahovať" hovorila a ja som neverila vlastným ušiam. ,,Č..čože? Ale mami ja..." začala som ale mama ma prerušila. ,,Pozri, ja to chápem ale ponúkli mi trikrát väčší plat ako dostávam tu. Už som nám tam kúpila menší domček a nastúpiš tam aj na gymnázium ako si mala aj tu. Inak sťahujeme sa o týždeň" informovala ma. ,,Ja bez Jade nika nejdem!" zakričala som, utekala som po schodoch do svojej izby a nezabudla som ani tresknúť dverami. ,,Netrieskaj tými dverami! Ideme či sa ti to páči alebo nie!" kričala už aj ona. ,,Ja sa kvôli tvojej blbej robote nebudem sťahovať na druhý koniec Zeme!" Mama už nič nepovedala a vytočila som na mobile číslo Jade. Po pár sekundách to zdvihla. ,,Ahoj Bee" pozdravila ma. ,,Ahoj" povedala som smutne a Jade si to hneď všimla. ,,Čo sa stalo zlato?" spýtala sa starostlivo. ,,Jade my sa sťahujeme" začala som. ,,Čo? Prečo? Kedy? Kam?" sypala na mňa jednu otázku za druhou. ,,O týždeň do Sydney. Mama tam dostala super job a ja tam nastúpim na gympel" hovorila som jej znechutene. ,,D..do S..sydney? Becky ale to je na druhej strane planéty!" zakoktala. ,,No nehovor" povedala som ironicky. ,,Neboj prídem ťa tam navštíviť a tento posledný týždeň čo budeš tu si poriadne užijeme" sľúbila mi. ,,Ďakujem" smutne som sa pousmiala aj keď som vedela, že môj slabý úsmev nevidí ,,idem ja už spať zajtra sa musím začať baliť tak dobrú" rozlúčili sme sa a vypla som hovor. Zobrala som si pyžamo a išla som do kúpeľne. Vyzliekla som sa, vošla som do sprchového kútu a pustila som na seba teplú vodu. Po tele som si rozotrela sprchový gél a zmyla som ho. Chvíľu som nechala dopadať drobné kvapôčky horúcej vody na moje telo a rozmýšľala som. Začať tam odznova bude ťažké. Hlavne bez Jade. Keď sme sa presťahovali sem do upršaného Londýna našla som si Jade. Hneď sme si padli do roka a dokonale sme si rozumeli napriek tomu, že sme boli úplné protiklady. Ona bola a aj je populárne, vtipné, šikovné a milé dievča, ktoré mali všetci radi a rado chodilo na párty. Narozdiel od nej som na starej škole nebola vôbec obľúbená. Pre nich som bola iba škaredá a tučná bifľoška, Ja nie som žiadna bifľoška len mi záleží na známkach, ale že by som sa išla rozplakať, keď dostanem dvojku alebo trojku to nie. V Miami ma šikanovali za to ako som kedysi vyzerala. Preto som bola trošku rada, keď mama povedala, že sa sťahujeme sem do Londýna. Tu na mňa boli všetci milý. Bojím sa, že to čo sa dialo Miami sa bude opakovať v Sydney aj keď už mám super postavu. Vypla som sprchu, prezliekla som sa do pyžama a vysušila som si vlasy. Poriadne som si vyčistila zuby a oznámila som mame, že idem spať. Hneď ako som si ľahla do postele, zatvorila som oči a zaspala som. V noci som spala dosť zle, pretože ma trápili nočné mory. Ráno mi zazvonil budík na mobile a lenivo som ho vypla. Dúfala som, že to o Sydney bol iba nejaký veľmi živý sen. V ten deň som ani nešla so školy. Mama ma vyhnala baliť sa pretože týždeň ubehne ako voda. Otvorila som skriňu a vytiahla dva velké kufre. Začala som sa prehrabávať vo veciach a so slzami v očiach som ich hádzala do kufra. „Ako to len bez Jade zvládnem? Veď už odvtedy č sme sa spoznali sme ako sestry“ hovorila som si pre seba. Rozplakala som sa ešte viac. Keď som balila tričká našla som jedno tričko od Jade čo mi dala k narodeninám. Usmiala som sa na naň a pritisla si ho k sebe. Po dvoch hodinách balenia zostala moja skriňa úplne prázdna. Zbehla som dolu za mamou že už mám skoro všetky veci zbalené. Usmiala sa na mňa a povedala: „Každý koniec je nový začiatok zlatko. “ „Ja viem ale ten koniec je niekedy ťažký,“ povedala som a vybehla som do izby kde som si zapla počítač a telku. Pozrela som na hodiny a bolo 14:36 tak som zavolala Jade. „Ano Bee?,“ ozvalo sa po prvom zvonení. „Ahoj Jade mohli by sme sa stretnúť v parku o 15:20?,“ spýtala som sa jej. „Samozrejme tak o 15:20 tam “ povedala a zložila mobil. Z už zbalených vecí som vytiahla čierne rifle a bielu mikinu. Vbehla som do kúpeľne a rýchlo som sa nalíčila. Keď som prišla do parku Jade tam už bola. Dobehla som k nej a objali sme sa tak ako vždy keď sa stretneme. Prechádzali sme sa po meste a rozprávali sa. Spomínali sme na trapasy ale aj úžasné chvíle strávené spolu. Smiali sme sa na celé mesto a ja som prišla na iné myšlienky. Pri Jade som vždy zabudla na problémy a trápenia. Domov som prišla okolo 20:00. Ani som nešla do sprchy len som si ľahla do postele a hneď som zaspala. Ráno ma opäť zobudil budík. Do školy sa mi vôbec nechcelo ísť ale nemala som na výber. Ešte prispatá som sa obliekla a namaľovala sa. Na zastávke ma už čakala Jade s ďalšími kamarátmi. Deň v škole ubiehal pomalšie než zvyčajne. Takto to bolo celý týždeň a deň sťahovania sa stále blížil. Prišiel piatok a to som znovu nešla do školy pretože bolo treba dobaliť posledné veci pred odchodom. Keď som dobalila aj posledné veci zišla som do obývačky a zapla si telku. V tom niekto zazvonil. Stála tam Jade vysmiata od ucha k uchu. „čo sa deje keď si taká vysmiata?“ spýtala som sa jej s podozrivým pohľadom. „Na nič sa nepýtaj len si niečo pekné obleč a poď so mnou.“ povedala a naznačovala že si mám pohnúť. „Okej za chvíľu som tu“ zavrela som dvere a tryskom som vybehla do izby. Za 5 minút som zišla za Jade a mame som len oznámila že sa čoskoro vrátim. Išli sme cez celé mesto až sme zastavili pred jedným klubom. „Poď ideme dnu“ povedala Jade a potiahla ma za ruku. Keď sme vošli rozplakala som sa od šťastia. Bola tam celá naša trieda a veľa mojich kamarátov. „Keď teda zajtra odchádzaš tak aby si mala ešte na čo spomínať som zariadila tento večierok na rozlúčenie“ povedala Jade a objala ma. Večierok bol úžasný a mne to stále pripadalo ako sen. Nechcela som si pripustiť že sa naozaj sťahujem a ešte k tomu do Sydney a bez Jade. Domov som prišla pomerne neskoro ale mame to výnimočne nevadilo. Keď mi ráno zazvonil buďík rozplakala som sa. Nastal deň sťahovania. Pred domom už stálo veľké auto do ktorého sa nakladali veci. Obliekla som sa a vybehla som z domu. Našťastie Jade nebýva tak ďaleko. Zazvonila som na dvere a po chvíli mi Jade otvorila. Bez pozdravu som ju silno objala a s plačom som sa s ňou snažila rozlúčiť. Nedokázala som to ale musela som ísť pretože už pre mna prišla mama aby sme nezmeškali lietadlo. Neochotne som nasadla do auta a cez okno som pozerala na tiež uplakanú Jade. Celý let som prespala. Na sebe som mala tričko od Jade a hrubú mikinu čo som dostala od najlepšieho kamoša Jonaha. Keď sme vystúpili z lietadla tak sme skoro zamrzli. V Sydney bolo 15 stupňov a fúkal silný vietor. Taxík nás zaviezol k nášmu novému domu. Zobrala som si kufor a išla sa pozrieť dnu. Naše veci tam už boli. Celý výkend sme vybaľovali nábytok. Od zajtra začínam na novej škole. „To zas bude. Nová škola nový ľudia“ povzdychla som si. Večer som si vybrala nejaké pekné oblečenie na prvý deň školy. Ráno ma tak ako vždy zobudil budík a ja som si myslela že stále ležím doma v Londýne a toto všetko sa vôbec nestalo. Pozrela som von oknom a pršalo. Obliekla som si čierne legíny, modré tričko a moju obľúbenú mikinu. Do školy ma odviezla mama. Vystúpila som z auta a rýchlo som vošla do budovy. Hľadala som riaditeľňu a keď už som stála pred dverami zaklopala som. „Dobrý ja som tá nová žiačka“ povedala som. „Ahoj áno nastúpiš do 1. Ročníka“ povedala mi riaditeľka a zaviedla ma do mojej novej triedy. Už bola hodina takže všetci boli už v triede. „Dobré ráno deti privítajte vašu novú spolužiačku Becky Wilson ktorá prišla z Londýna a odteraz bude chodiť do vašej triedy spolu s vami,“ predstavila ma riaditeľka. „Čau Becky“ povedala celá trieda naraz. Učiteľka ma posadila dozadu k nejakej babe. „Ahoj ja som Becky“ predstavila som sa jej. „Ahoj ja som Jane“ predstavila sa aj ona. Cez prestávku som sa s každým zoznamovala. Išlo to celkom dobre až na triednu partičku Top dievčat za ktorými sa každý chalan obzeral. Tie hneď začali ohovárať. Hneď začali chalanom v triede niečo hovoriť a oni sa začali smiať a ukazovali na mňa. Nevšímala som si to pretože som vedela že to nebude ľahké byť na novej škole. Jednoducho som to ignorovala a rozprávala som sa s inými dievčatami a aj s pár chalanmi ktorý si nedali zblbnúť hlavu partičkou namyslených triednych dievčat. Dni ubiehali a ja som sa viac a viac bavila s novou partiou. Jedného dňa nás na biológii rozdelili do dvojíc kôli labáku. Modlila som sa aby ma dala do dvojice s niekým s mojich kamarátov. „Becky budeš v dvojici s Lukom.“ povedala učiteľka a ukázala na chalana čo sedel medzi topkami triedy. Prekvapene a aj trochu naštvane som sa pozrela najprv na učiteľku a potom na Luka. Jeho pohľad hovoril že je rovnako prekvapený ako ja. „Bez ďalšieho zdržovania sa posaďte do s vašim partnerom na labák.“ povedala učiteľka a všetci sa hneď presadili. Sadla som si k Lukovi a parta topiek sa hneď začala smiať. Potichu sme vedľa seba sedeli a potom učiteľka povedala že máme začať robiť inak to nestihneme. Začali sme teda pracovať na labáku. „Inak prepáč že som sa ti nepredstavil volám sa Luke“ povedal mi s celkom pekným úsmevom na tvári. „Ja som Becky“ predstavila som sa aj ja a opätovala som jeho úsmev. Celý čas sme sa rozprávali a celkom sme si začali rozumieť. Celý deň sme boli spolu. Po škole som celá šťastná išla domov. Celú noc som rozmýšľala nad Lukom. Keď som na druhý deň prišla do školy Luke sedel v lavici tam kde vždy a rozprával sa s topkami triedy. Išla som za ním „Ahoj Luke“ s úsmevom som ho pozdravila. „Daj mi pokoj“ povedal a ja som len na neho prekvapene pozrela. Partia dievčat sa hneď začala rehotať. Nechápala som tak som si išla sadnúť na miesto. Celé dni bol na mňa úplne hnusný. Raz som šla do mesta pretože som zháňala pomôcky na projekt z Geografie. Videla som ho ako sedí na jednej z lavičiek. Bol sám a vyzeral že ho niečo trápi. „Luke si v poriadku?“ spýtala som sa a sadla som si k nemu. „Bec nechaj to tak“ povedal a otočil sa na inú stranu. „ Spravila som ti niečo keď si na mňa v škole taký hnusný?“ spýtala som sa. „To nepochopíš“ odpovedal mi so sklesnutým hlasom. „Prosím povedz chcem vedieť kôli čomu si na mňa taký.“ Chvíľu rozmýšľal no nakoniec sa otočil ku mne a začal vysvetlovať. „Asi si si už stihla všimnúť že máme v triede partie a ak nepatríš do tej Top tak niesi nič.“ Povedal a ja som prekvapene pozerala. „Prečo niesi nič keď niesi medzi nimi?“ nechápavo som sa spýtala. „Proste hneď začnú ohovárať a už ťa neznáša celá škola a preto si ich nechcem pohnevať,“ povedal a dal si hlavu do dlaní. „Len kôli tomu si na mňa hnusný lebo by to ťa hneď začali ohovárať?“ nechápala som ešte viac. „Nie len kôli tomu ale proste kôli všetkému to nejde!“ „Okej jak myslíš ale mal by si mať vlastný názor a nie sa nechať ovplivňovať ostatnými.“ Povedala som mu a odišla som preč. Doma som si ľahla na posteľ a rozplakala som sa. Dni ubiehali a Luke ma naďalej ignoroval. Ale ja som kôli bola na tom dosť zle. Čím častejšie som ho videla tým viac som sa do neho zamilovala. Ale on sa tváril že neexistujem. Nemohla som s tým nič spraviť. Písala som mu aj na facebooku ale neodpisoval mi. Ubiehali dni, mesiace a už sa blížil koniec roka. Učiť sme sa nemali čo tak sme išli von aj s partiou. Zabávali sme sa a nakoniec sme si išli sadnúť do parku. Počúvali sme hudbu a potom sme sa pobrali po hrádzi. Oproti išiel Luke a partia topiek. Nečakala som že ma pozdraví tak som ho ignorovala. „Bec?“ prihovoril sa mi. „Áno?“ prekvapene som odpovedala. „Potrebujem s tebou hovoriť,“ povedal mi a chytil ma za ruku. „Luke čo to robíš?“ spýtala sa jedna s jeho partie. „To čo som mal urobiť už dávno“ povedal a pobozkal ma. Partia topiek s otvorenými ústami pozerala na nás. „U nás si skončil“ povedala jedna z nich a odišli. „Mne je to jedno hlavne že mám teba a mala si pravdu odteraz sa budem riadiť svojim názorom nie názorom iných“ s úsmevom povedal a pripojil sa k nám. Celé leto sme strávili spolu a aj ďalší školský rok. S partiou topiek sa bavilo čím ďalej tým menej ľudí a ja a moja partia sme boli spolu kým sa dalo samozrejme aj s Lukom s ktorým som doteraz.
Toto je môj prvý príbeh takže to nie je nič extra :DD Ale som prekvapená, že som dala až 2548 slov :DDDDD Túto jednodielovku venujem ChrisStylinson :33
VOTE & COMMENT :)
