"Hhh, Rolly, vieš my sme tu na teba čakali," hovorila som a pritom som sa nútene usmievala.
"Áno, ale keď si nepricházdal tak sme sa rozhodli odísť," dopovedal James a Rolly sa naňho podozrievavo pozrel.
"A prečo ste ma vlastne chceli vidieť?" Opýtal sa Rolly a my sme stuhli.
"Chceli sme vedieť kam si teraz zmizol," povedala pohotovo Rose.
"Rose veď som ti povedal, že som si išiel prevetrať hlavu," povedal Rose a pozrel sa na mňa "Aimee čo má toto byť?"
"Rolly povedz nám pravdu, kde si teraz bol?" Opýtala som sa ho pre zmenu ja.
"O čo vám ide, to je taký problém na tom, že som si išiel prevetrať hlavu? Necítil som sa dobre tak som sa poprechádzal po hrade, ani som nebol preč pätnásť minút a vy ma tú vyspovedáte akoby som niekoho zavraždil," povedal a naštvane sa na nás pozrel.
"A zavražil?" Opýtal sa James no ja som ho silno buchla lakťom do brucha.
"Au," zavrčal pošuchal si bolavé miesto.
"Máš pravdu, prepáč Rolly, už pôjdeme," schmatla som obidvoch za ruku a ťahala som ich preč. Ešte raz sme sa s Jamesom pozreli na Rollyho, ktorý sledoval ako odchádzame a v tom som uvidela ako mu zase na sekundu zasvietili oči na kriklavo zelenú.
Prudko som sa pozrela pred seba a ťahala som ich čo najďalej od jeho izby.
"James videl si to?" Pošepkala som mu do ucha.
"Áno, Merlin som rád, že niesom jediný čo to teraz videl,"
"Ale ako to, že sme to zahliadli len my?"
"A čo ak chce aby sme to vedeli len my, Merlin čo ak tuší o čo sa pokúšame?" Začala som panikáriť a mrmlať si popod nos.
"Merlin ak toto bol len jeden veľký omyl, a čo ak nie, veď sme predsa videli Rollyho a..."
"Aimee....Aimee," hovoril James ale moja hlava sa rozhodla ho ignorovať lebo bola veľmi hlboko vo svojich myšlienkach.
"Aimee, počúvaj Aimee..." stále hovoril no ja som nereagovala.
"Bell!" Zakričal a podišiel ku mne.
Ja som zrazu stuhla. Neviem prečo ale vždy keď ma nazve Bell tak to znie tak jemne, tak upokojujúco, ale všimla som si, že ma tak volá len keď sme sami.
Na to sa ho ešte spýtam....
Chitil mi obidve ruky a pozrel sa mi do očí.
"Bell upokoj sa, nič nieje omyl, pokiaľ viem nikto z nás nemá halucinácie, to čo sme videli nebol žiadny náhodný odraz svetla, tak sa teraz spamätaj a vymysli nejaký múdry plán v tej tvojej véeeeľmi inteligentnej hlave rozumieš?" Dopovedal a ja som stále soracuvávala to čo mi povedal.
"Áno pane, vykonám," povedala som a zasmiala som sa.
"Ehm, ehm!" Nahlas zakašlala Rose a my sme sa na ňu nechápavo pozreli.
"Eeee," nadvihla obočie a pozrela sa na naše prepletené prsty. Rýchlo som si vyplietla ruky a otočila som sa k Rose. Jemne som sa začala červenať ale úspešne som to skryla tým, že som si poškriabala líca, a preto boli červené, no obávam sa, že James si môjho krycieho manévru všimol pretože sa usmial.
"Hhh, takže, čo budeme robiť?"
"Neviem, vieme len, že je chyméra ale dokým nič neurobí nemôžeme mu to nijak dokázať," povedala Rose.
"A čo ak predsa niečo urobil, poďme sa prejsť po hrade, ešte máme čas dokým nebude večierka, možno po ceste niečo nájdeme," navrhla som.
"A čo chceš nájsť? Myslíš že je taký hlúpý aby nechal ležať v strede chodby nejakú mŕtvolu?" Prorestovala.
"Ak je taký hlúpy aby pomaloval najcennejší obraz na škole tak áno, áno myslím," povedala som jej.
"Tak poďme, na čo ešte čakáme, nič za to nedáš Rose," povedal James a tak sme sa vybrali na prechádzku po hrade.
"Všetci majte oči na stopkách, ak zbadáte hocičo zvláštne tak pozdte," prikázala Rose a vybrali sme sa do pátrania.
Obzerala som každý kút, každú väčšiu špinu na zemi ale nič. Nič som nenašla. A tak isto ani Rose a ani James.
"Možno sa naozaj išiel len prejsť," povedala Rose.
"Kedy si videl Rollyho robiť len niečo, nie, všetko čo robí má vždy zmysel, nie ako túto prítomny pán James, sa len tak rozhodol, že si dá jahodový sirup," povedala som a pozrela som sa toho dotyčného.
"Aimee som v pohode, koľkokrát ti to mám ešte povedať? Žijem, vďaka tebe, presne preto som teraz tvojím dlžníkom," povedal.
"Pozrime, ako sa karta obrátila..." zasmiala som sa.
"Len si nebuď taká istá," povedal a zrazu sa zastavil.
"Čo je toto?" Čupol si a nahol sa k nejakej bodke, čo bola na zemi.
Bola asi veľká ako gombík.
"Rose poď sa na toto pozrieť," povedal jej James a ona si k nemu čupla.
"A ja tu mám stáť ako stĺp?" Nahnevane som sa ozvala.
"Nič v zlom Aimee, ale ty sa v tomto moc nevyznáš," povedala Rose a previnilo sa na mňa pozrela.
"Je to krv?" Opýtal sa James a ovoňal to.
"Co blbneš? Takto to určite nazistíš," povedala Rose a odtlačila ho od toho.
Ja som sa trošku prešla dopredu a zrazu som uvidela oveľa viac takých bodiek až kym som nenarazila na niečo čo ma veľmi znechutilo.
"Ľudia? Myslím, že by ste mali toto vidieť," povedala som a obidvaja ku mne pribehli.
Preodmnou na zemi ležala krvavá myš, no, skôr to bol potkan.
"To bol Rolly, to musel byť Rolly," pkvedal James a ihneď sa tomu otočil chrbtom.
"Za toto predsa nemôžeš obviňovať Rollyho, mohol to byť nejaký túlavý pes alebo mačka, alebo hocičo iné," povedala som.
"Prepáč Aimee ale aj ja si myslím že to bol Rolly,"
"Toto je ale obvinenie neprávom, kebyže som ja naštvaná na Jamesa a jemu zrazu zmizne šiltovka tak z toho budete automaticky obviňovať mňa?"
"Hej! Čo sa ho tak zastávaš?" Povedal mierne vytočene James.
"Ja sa ho nezastávam iba hovorím, že to mohlo urobiť hocičo,"
"A čo ak to hocičo bol Rolly," povedal James.
"Pozrite! Toto. Nikam. Nevedie! Čo sa týmto snažíme dosiahnúť? Rolly zatial nič také neurobil, iba blúdime v kruhu,"
"Aimee je všetko v poriadku?" Podišla ku mne opatrne Rose.
Ahooj tak tu je ďalšia časť!! Zase po uhorskom roku.
Iba Vám chcem zo začiatku povedať, že ja píšem, lebo ma to veľmi baví, ale keď píšem z nutnosti, že proste musím zverejniť kapitolu, tak to už taká zábava a pohoda nieje, je mi fakt ľúto, že som dlho nezverejnila kapitolu ale keď píšem z nutnosti tak sa to odráža aj od kapitol, že možno niesu niektoré dobré ako tie ostatné. Dúfam že toto nikoho neurazilo a dúfam, že to chápete.
Týmto nehovorím že nebudem písať ďalej, písať túto knihu ma veľmi veľmi baví, iba nedokážem písať a zverejňovať kapitoli v pravidelnom režime, raz ma to chití a raz nie, raz ma kopne múza a inokedy mám úplný blok, ktorý som mala aj týchto posledných pár týždňov.
Dúfam že budete pokračovať v čítaní. A dakujem všetkým, že aj keď tak nepravidelne zverejňujem že aj tak čítate môj príbeh a podporujete ma. Veľmi si to vážim❤.
Ďakujem.
Vaša dreambooks355.
P.s toto je už sedemdesiatá kapitola. Oslavujeme sedemdesiatku!! Jupíí!!😂
ESTÁS LEYENDO
Oh, Shut Up Potter! (HP- fanfiction Next Generation)
Fanfic"Héj!! Vráť mi to!!" Kričala som popri naháňaní toho prekliatého Jamesa Siriusa Pottera. "Ten denník je môj! Vráť mi ho inak ťa zmením na červíka!" Kričala som naňho. Ja niesom zlý človek iba on tak provokuje že sa neviem ovládať. Ale nikdy som si n...
