Whispering of swords

Thrian, syn Thorinov

Už to bolo asi deväť mesiacov.... Môj čas sa blížil....A musím priznať že to už na mne bolo vidieť...
Thorin so mnou trávil všetok čas ktorý mohol. Mohla som si užívať jeho plnú pozornosť... Žiaden drak z ktorého by sme mali mať strach... A ani škrati pred ktorými by sme museli utekať... Iba ja a on...
Práve sme spoločne išli na stretnutie rady. Kráčali sme po dlhých schodoch. Thorin ma držal za ruku a druhú mal položenú na mojom páse...
,,Opatrne láska,"povedal so starosťou v očiach.
,,Thorin,"usmiala som sa, ,,som tehotná, nie chromá! Snáď ešte viem chodiť po schodoch."
Nestihla som spraviť ani dva kroky... Potkla som sa o vlastnú nohu a za padal som dolu... A v tej chvíli ma Thorin chytil.
,,Si v poriadku?"opýtal sa ma. Ja som sa postavila a objala som ho:,,Áno, ale len vďaka tebe."
,,Musím predsa ochrániť moju paní,"povedal s lišiackym úsmevom na tvári.
Len som sa zasmiala a pokračovali sme ďalej. To čo sa stalo ma trochu znepokojilo... Čo ak by sa nášmu synovi niečo stalo?! Ešte že mám úžasného manžela ktorý by to nikdy nedovolil. 

...

Večery v Erebore boli tá najkrajšia časť dňa. Ja a Thorin sme pokojne sedeli v našich komnatách... Thorin často spieval... Ja som milovala jeho hlas. Bol taký hlboký a znel tak tajomne... 

,,Far over the Misty Mountains cold
To dungeons deep and caverns old
We must away ere break of day
To find our long forgotten gold

The pines were roaring on the height
The winds were moaning in the night
The fire was red, it flaming spread
The trees like torches blazed with light...."
....veľmi dobre vedel že túto pieseň mám najradšej. Spieval ju toho večera v hobbitej nore. Ten čas letel ako šialený... boli to už viac ako dva roky odo dňa kedy sa naše putovanie začalo... Pred dvoma rokmi som toho trpaslíka nenávidela a dnes? Som šťastná vždy keď môžem byť s ním... Keď môžem počúvať jeho hlas a cítiť jemný dotyk jeho rúk... Presne ako teraz. Sedeli sme spolu na gauči a ja som sa opierala o Thorina. Vždy keď skončil so spevom, nedokázal sa na mňa prestať usmievať. ,,Tú pieseň tak veľmi milujem,"usmiala som sa a pohladila som ho po ramene. ,,Ja viem... Od kedy sme sa vzali, spieval som ju minimálne sto krát... Ale ten tvoj úsmev ktorý ti to vždy vykúzli na tvári je jednoducho úžasný." Ja som sa začala červenať:,,Vždy si pri tom spomeniem na ten večer u Bilba.... A na celú cestu... Na ten krásny moment v roklinke..." Znova som si spomenula na to ako som ho pobozkala úplne po prvý krát. Bol to jeden z najkrajších momentov... ,,V tom mesačnom svetle si vyzeral tak krásne... A potom som prišiel na to že tá krása nie je spôsobená strieborným svitom mesiaca, ale tebou,"on dokázal tak krásne rozprávať... Vždy som sa s ním cítila skvelo... Bola som taká šťastná že som našla niekoho kto miloval tak veľmi ako Thorin:,,Si taký romantický..." On sa na mňa pozrel tým jeho zvodným pohľadom a pohladil ma po tvári:,,Presne o to sa snažím..." Zacítila som dotyk jeho pier na tých mojich.... 
A zrazu sa rozleteli dvere a dnu vtrhli rozrušený bratia,,Škrati na našom území!"Pokojný večer prerušili slová Dwalina a Balina. Ja som sa pozrela na Thorina a čakala som čo povie. 
,,Je ich desať a idú priamo na Erebor! Sú to zvedi! Vedie ich Azogov splodenec... Mladší brat Bolga, Valorg!"zakričal Balin. Thorin sa na nich pozrel a rozkázal:,,Zvolajte moju družinu... A dajte pripraviť kone! Okamžite! Pôjdem si to s nimi vybaviť osobne." Oni prikývli a odišli.
On si obliekol brnenie, na hlavu nasadil Havraniu korunu a začal hľadať Orcrist. Ja som presne vedela kde jeho meč je... Na jeho pracovnom stole. Podala som mu ho... Keď si pripol opasok chcel sa vydať na odchod, ale ja som ho chytila za ruku a zastavila ho. ,,Alanys... Nesnaž sa ma zastaviť láska... Musím to spraviť. Pomstiť smrť Filiho a Kiliho... A ukázať škratom že na našom území nemajú čo hľadať a...."Ja som ho umlčala bozkom. Pevne som ho objala:,,Vyžeň ich odtiaľ... Pri osamelej hore nemajú čo hľadať. A hlavne sa mi vráť domov vcelku." Usmiala som sa a nechala som ho ísť...
...
A nastal môj čas. Thorinov syn sa začal pýtať na svet!
Ležala som na posteli a kričala bolesťou...
,,Kde je Thorin?!"zakričala som na plné hrdlo...
,,Ešte sa nevrátil,"povedala nervózne jedna zo žien.
,,Pri Durinovi! Okamžite za ním niekoho pošlite!"môj rozkaz  musel počuť každý v Erebore.
,,Ale..."jedna zo žien mi chcela oponovať.  Bohužiaľ na to nedostala šancu... Nemala som čas a ani chuť na to sa s ňou hádať:,,Okamžite!"

Thorin POV
Práve sme boli na ceste späť na Erebor keď sme pred sebou uvideli jazdca... Keď sa k nám dostal bližšie, spoznal... Legolas.
,,Prečo si nezostal s Alanys? Deje sa niečo?"jasne som mu pred odchodom povedal aby aby strážil Alanys až kým sa nevrátim.
,,Poslala ma za tebou! Musíš sa okamžite vrátiť!"okamžite obrátil koňa a rútil sa preč. Ja som vôbec nechápal čo sa deje... Ale poriadne ma vydesil. Čo sa stalo? Je v poriadku? Čo ak jej niekto ublížil?!
,,Čo sa stalo?'kričal som na elfa. On sa na mňa otočil a zvolal:,,Tvoja manželka je na pôrodom lôžku!"
Preboha! Čo ma to napadlo?! Veď bola v deviatom mesiaci! Prečo som odišiel?! Veď oni by pár škratov zvládli!
Koňa som poháňal ako blázon. Musel som sa k nej dostať...
Brána sa otvorila a ja som vbehol dnu. Zoskočil som z koňa a okamžite som bežal za ňou!
,,Kde je?!"opýtal som sa Legolasa. On ukázal na neďaleké dvere...
Ja som sa tam okamžite rozbehol a pred dverami som sa zastavil... Bol som nervózny. Nepočul som krik... Čo ak sa jej niečo stalo?
Moja manželka a moje dieťa na mňa čakali za týmito dverami a ja som nemal dosť odvahy aby som ich otvoril.
Zhlboka som sa nadýchol a chopil som sa kľučky.
Uvidel som ako Alanys leží na posteli a v náručí drží dieťa... Naše dieťa... Bola obklopená doktormi. Keď na uvideli vo dverách, okamžite odstúpili.
Ja som sa na ňu usmial a posadil som sa na okraj postele.
,,Prepáč že som tu s tebou nebol,"ospravedlnil som sa a zložil som si rukavice.
,,To je v poriadku láska..."unavene sa na mňa usmiala. Ja som si medzi tým zložil aj zvyšok brnenia a položil som ho na neďaleký stôl.... Ostal som tam sedieť len v modrej košeli a čiernych nohaviciach... Prečo som si zložil brnenie? Už od kedy som sa dozvedel že čaká dieťa som sa tešil kedy ho po prvý krát budem držať v náručí... Na brnení som mal krv škratov...
,,Mala som pravdu,"usmiala sa na mňa, ,,je to chlapec.... Ale....."
Kývla na jednu zo žien a tá mi podala do rúk dieťa... Ďalšie?!
,,Ale nevedela som že to budú dvojčatá,"usmiala sa na mňa a ja som nevedel čo povedať... Ona pohladila dieťa spiace v jej náručí po tvári:,,Thrian, tvoj prvorodený syn...."
Potom sa usmiala na dieťa ktoré som držal ja:,,A toto je Threin... Tvoj mladší syn."
A toto bol jeden zo štyroch najkrajších momentov v mojom živote...
Prvý bol ten v Roklinke...
Druhý bol, keď mi Alanys povedala áno...
Tretí...Toho dňa sme sa vzali...
A teraz... Mám dokonalú manželku a dvoch krásnych zdravých synov... Mám všetko čo som vždy chcel.
Zbytok svojho života strávim so ženou ktorú milujem...
Ona... Alanys... Najkrajší klenot na korune Ereboru...
A naši synovia...
Mám kráľovstvo... A bohatstvo... Ale jediné na čom teraz záleží je moja rodina.