Našepkávač: Symfónia zla

svetlo: bez vôle

S každým dňom na jej mladej tvári bolo čoraz viac badať známky únavy, keďže nemohla zatvoriť oči bez toho, aby ju nenavštívil jeden zo zmätených snov. Nakoniec ho vždy sprevádzal výkrik a studený pot, ktorý ju oblieva po celé ráno, pri každej myšlienke na jaskyňu, či temnú energiu, ukrytú v šepote. Už sa sama seba začala spytovať či začína blázniť. Stačilo naozaj málo, aby tomu uverila.

Avšak, keď v to ráno zišla do kuchyne a nenašla tam Judith, ani žiadnu známku po jej prítomnosti, pochopiteľne sa dostavilo znepokojenie. Okamžite vybehla po schodoch a aj napriek zaklopaniu, vtrhla ihneď do izby. Už otvárala ústa, keď si uvedomila, že namiesto jedného tela, vidí dve a ani jedno nepatrilo Judith.

„Preboha Yazmin!" zhrozene zapišťala Lo a vytiahla si prikrývku tak, aby odhaľovala čo najmenej z jej zrejme nahého tela. Vedľa nej sa začal dvíhať Bryce, ktorému prikrývka skĺzla po vypracovanom hrudníku a s ospalým úsmevom začal Yaz hypnotizovať.

„Myslím, že už ideš pozde," nadhodil žartovne a prehrabol si svetlé vlasy. Len čo dievčina pochopila jeho narážku, obliala ju červeň. Zmes hnevu a zahanbenia.

„To ty si tu nejako dlho," zavrčala a založila si ruky v protestnom geste.

„Nemyslíte, že aj ja mám čo k tomu povedať?!" obidvaja od seba odtrhli pohľady, keď sa Lo po čase nasrdene ozvala, i keď bola pravda, že pozícia, v ktorej sa nahádzala jej rozhodne na dôležitosti nepridávala.

„Tak po prvé, nechápem ako sa s ňou takto môžeš rozprávať," otočila sa na svojho chlapca, ktorý polonahý ležal v jej posteli a ako sa zdalo, tak ona aj napriek tomu žiarlila.

„A ty," pohodila hlavou smerom k Yaz, „nemáš čo rozkazovať môjmu chalanovi. Ja poviem kedy pôjde a do kedy môže zostať."

„Tak teraz spomaľ zlatko. Ty mi ani náhodou nerozkazuješ," Bryce napol sánku a vymotal sa z perín, pričom si veľmi dobre uvedomoval obe dievčenské pohľady, ktoré boli na ňom nalepené pokým sa obliekal.

„Vidíme sa v škole," ešte raz Lo pobozkal, keď skončil svoje divadielko a vyparil sa ako rosa za letného rána, pretože nejeden by cítil napätie, ktoré v tej chvíli a v tej izbe začalo narastať.

Len čo sa za ním zabuchli dvere, Lo sa tiež začala dvíhať, a ako sa ukázalo tak nebola úplne nahá, no nahnevaná bola dostatočne, pretože si ešte len začala obliekať tričko a už sa do Yaz pustila.

„Niekedy vieš byť naozaj sebecká Yazmin. Nedokážeš pochopiť, že už aj ja potrebujem súkromie?!" v hlase jej nezaznievala ani štipka srdečnej Lo, tej ktorej dievčina bezvýhradne verila, a za ktorú sa na začiatku rozhodla bojovať.

„Len som sa s tebou potrebovala porozprávať, nevedela som, že tu ešte stále bude," okamžite sa začala obraňovať a už bolo neskoro, keď si uvedomila, že do slov vložila viac jedu, ako plánovala.

„Nechápem, čo proti Brycovi stále máš," Lo si to znova prekrútila po svojom tak, aby z toho vyšla ako obeť. Avšak možno bolo dobre, že jedna z nich túto tému načala, pretože Yazmin akoby sa zarzu rozviazal jazyk.

„Možno to tak vyzerá ale mám na to pádne dôvody. Ver mi, že naozaj nie je tak dokonalý ako sa javí. Vieš, že už od začiatku som mu neverila a neustále sa ocitá v situáciách, ktoré sa nedajú rozumne vysvetliť a navyše tvoja mama sa včera nevrátila. Nemám pravdu?" svojím monológom sa dostala aj k veci, kvôli ktorej pôvodne prišla a počas rozprávania si uvedomila, že svojej kamarátke nemôže povedať celú pravdu. Nemôže sa jej zdôveriť so svojimi podozreniami, zisteniami ani strachom.

„To má akože niečo dokazovať? Možno si s Bryycovými rodičmi skutočne rozumela a prespala u nich. Skutočne preháňaš," takmer až ľahostajne jej Lo odvetila a dievčinu to totálne prevalcovalo.