Legendy, ktoré sú natoľko desivé, až je ťažké im uveriť.
Šepot, ktorý je tak smrtiaci, až berie dych.
A ľudia, ktorí sú tak krutí, až tuhne krv v žilách.
Vo svete, v ktorom ani láska nie je svetlom.
Všetko to doznieva v symfónii zla.
cover: Dakot...
Už to viac nefungovalo ako kedysi a Yazmin vstupovala do školy len v spoločnosti vlastného tlkotu srdca a vravy študentov. S hlavou sklonenou, kráčala stredom dvora, neobzerajúc sa naokolo. Vedela, že Lo sa objaví až v polovici prvej hodiny, pretože to tak robil Bryce. A ona bola predsa jeho priateľka, aj keď sa skôr zdalo, že verná nasledovateľka.
Zdalo sa, že v to ráno sa ešte aj listy na stromoch budú hýbať rovnako a povzdych unaveného a znudeného dievčaťa, zanikol v škripote skrinky, ktorú presne so zvonením zabuchla. S knihami v rukách sa vybrala krížom cez chodby, do učebne angličtiny a dostavilo sa menšie potešenie, keď zbadala, že jej zvyčajné miesto nie je obsadené. Mala z neho totiž výhľad na celú triedu, tak ako na školský dvor.
A preto hneď ako sa usadila zamerala svoj pohľad na dlažbu pod oknami, no musela poriadne zaostriť, aby dovidela na posledné tri postavy, ktoré sa čoraz viac blížili.
Prvú rozpoznala Lo a jej dlhé hnedé vlasy, ktoré boli rovnejšie ako pravítko. Po jej boku, ako inak šiel Bryce a rukou ju objímal okolo bokov. Yazmin však skoro zabudla dýchať, keď si uvedomila, že tretiu osobu, čiernovlasého chlapca, vlastne pozná. Bol to presne ten, ktorý ju nachytal, ako sa vlámala do jeho domu.
Vystrašene odvrátila zrak a hypnotizovala dvere do triedy, pretože sa mali každú chvíľu otvoriť. Čo bude robiť, ak ju aj on spozná, o čom nebolo pochýb? Môže len dúfať, že zatiaľ o tom nikomu nepovedal a ani tak neurobí.
Dopriala si ešte pár hlbokých nádychov, kým kľučka klesla nadol a vo dverách sa ako prvý zjavil Bryce. Nasledovala ho Lo a povýšenecky sa obzrela po triede - akoby snáď prišla s elitou. Vedela totiž, že z neskorého príchodu nebude mať problém, keďže Brycova rodina mala moc a peniaze.
„Dobré ráno slečna Eilish," so širokým úsmevom pozdravil našu angličtinárku, ktorá si posunula okuliare na nose, pričom sa snažila vyzerať prísne.
„Meškáš Bryce, slečna Mykleová a ty si..." každému jednému venovala pohľad, až sa zastavila na známom neznámom.
„Som Nath Sussuro," žmurkol na ňu a zároveň potvrdil moju domnienku o tom, že sú bratia, aj keď sa vôbec nepodobali.
„Tak pre tentoraz vám to odpustím, ale nabudúce buďte prosím presní," v hlase slečny Eilish neodznel ani náznak autority. Možno aj preto, že toto im hovorila vždy, keď prišli neskoro. A skoro vždy to prehliadala, za to čiernovlasý chlapec jej pozornosť upútal dostatočne. Najhoršie na tom bolo, že mal skutočne čím, pretože Bryce oproti nemu vyzeral ako nevyzrelý chlapec.
Čierne vlasy mal popretkávané svetlejšími prameňmi farby popola, pokožka s tmavým nádychom sa zdala byť bezchybná a tesne obopínala jeho svalnaté a vysoké telo, ktoré sa rysovalo pod čiernym tričkom. Jeho ostro rezaná čeľusť sa pohla, keď sa sebavedome usmial a temné oči ju smelo hypnotizovali, keď kráčal k nej. Jeho pohľad Yaz úplne pohltil, a tak naňho bez ostychu zízala, neuvedomujúc si, že to vidí, a že je čoraz bližšie.
Z omámenia ju to vytrhlo až vtedy, keď sa nad ňou týčil ako samotný boh a jej telom prešla vlna tepla. Rýchlo odvrátila pohľad, no i tak si periférne všimla, že si sadol na stoličku vedľa nej, avšak neodhodlala sa zdvihnúť pohľad za celú hodinu. Nevnímala ani slovo z učiva, len jeho zvláštnu prítomnosť a energiu, ktorá sa okolo nej ovíjala. Na jednej strane ju to upokojovalo, no na druhej jej brnel každý nerv v tele.
„Vidím, že ste sa už zoznámili," ozval sa zrazu nad Yazmin chlapčenský hlas, ktorý patril Brycovi a vystrašil ju tak, až si buchla lakeť o roh lavice. Sykla a zdvihla k nemu vystrašený pohľad, pretože nevedela, čo na to odpovedať. Prehovoril však jej sused.
„Vlastne ani nie. Mám pocit, akoby bola nemá," na konci jeho slov pocítila úškrn, a preto keď zdvihla pohľad, zistila, že sa nemýli.
„Zatiaľ som nemala dôvod na zoznamovanie."
„Tak to ma zabolelo," hrane sa chytil za srdce a zaklonil hlavu, „aj keď je už pozde, nemyslíš?" len čo sa mu v tej chvíli zahľadela do očí, pochopila, že jeho slová mali skrytý význam, no len pre ňu. Narážal na ich prvé stretnutie a na to, že ju nanešťastie spoznal.
„Som Nath," natiahol k nej ruku a z jeho širokej dlane sa aj na diaľku šírilo teplo. Dievčina však zostala bez pohybu, či slova.
„Inokedy nevie kedy prestať rozprávať a teraz sa akurát strápňuje. A volá sa Yazmin," ozvala sa napokon Lo a jed v hlase nedokázala skryť.
„Tak to ma potom tešilo drahá Yazmin," ukázal svoje biele zuby a ona už nedokázala udržať ten tlak, a tak schytila svoju tašku a vybehla zo školy bez akéhokoľvek slova.
Jediné na čo dokázala myslieť, bolo, že nebol nevinný, rovnako ako ona. Na okamih ju napadlo, že ak by mal sa sebe čiernu mikinu, tak by sa na vraha Lorinho otca skutočne podobal. Len čo jej táto myšlienka prebleskla hlavou, vedela, čo musí urobiť.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
„Chcela by som nahlásiť nezvestnú osobu a možné svedectvo pri vražde," vysypala zo seba jedným dychom, len čo na stanici zbadala prvého strážnika. Neveriacky na ňu pozrel, no ako jeho povinnosť kázala, tak ju zaviedol do malej miestnosti na konci chodby a ponúkol jej kávu. Doniesol si nejaké papiere a posadil sa oproti nej. Vyzeral však znudene.
Začal sa vypytovať na jej základné informácie, a keď začala hovoriť o Judith, tak sa len pohodlne oprel o stoličku.
„Pozrite slečna, nechcem vás spochybňovať ale tá žena je dospelá osoba a pokojne mohla len odísť na nejakú neplánovanú dovolenku, alebo ísť k priateľke. Myslím, že bude lepšie počkať," pretočil očami a aspoň na efekt otvoril zložku, ktorú mal pred sebou. Aj ten okamih však stačil na to, aby dievčina zazrela šek s nemalo čiastkou a menom, ktoré vysvetľovalo nezáujem policajta. Sussuro.
Yazmin okamžite pochopila, že si kúpili vlastnú nevinu, a tak by mohla povedať čokoľvek a vyšla by z toho ako blázon, či hysterka.
Nasucho preglgla a venovala policajta, ktorým by ho najradšej usmažila.
„Asi máte pravdu," precedila cez zatnué zuby, „ďakujem za vašu ochotu a pomoc." Prudko sa postavila a nahnevane, ba priam rozzúrene, vypochodovala z policajnej stanice. Začula však slová, ktoré k nej dovial vietor.
Si nádherne odhodlaná Yazmin. Je ťa naozaj škoda.
----------------------
Máme tu malé dieliky skladačky a záhadný chlapec má aj meno. Pamätáte si ho ešte z prológu? A ako sa páčila kapitola?
