Možno príde kúzelník ✔

14. Slovo nič takmer vždy znamená niečo

Strašne sa teším za nových čitateľov. Všetci ste super a preto je tu ďalšia kapitola :) Za hviezdičky a najmä za komentáre stráášne ďakujem.

Ďalšie ráno ma nečakali raňajky do postele ani Vivien v podobe Jeana. Vlastne ma nič ani nikto nečakal. Opäť som mala jeden z dní, kedy som nemala nič na pláne, no rozhodla som sa ho stráviť v posteli s knižkou v ruke.

Chcela som sa vybrať za Jelenou, ale nerada by som vyzerala, že ju prenasledujem alebo niečo podobné. Jeden deň vydržím. Chcela som mať deň bez žien, takže som nešla ani za Monoulisou si písať. Pre istotu som si vypla aj mobil, aby ma nevyrušila Yoan, Lexie alebo niekto ďalší.

A takto nejako prejde deň. Ani si nevšimnete a zobúdzate sa do ďalšieho.

Nasledujúci deň ma čakalo päť neprijatých hovorov od Yoan, čo bolo viac ako som čakala, plus nejaká smska. Nechcela som hneď niečo riešiť a pokaziť si tak pekné ráno a pocit ničnerobenia. Tak som jej nezavolala a radšej si išla spraviť raňajky a pustiť telku.

Očividne som nemohla mať pokojné ráno, pretože mi Yoan zazvonila pri dverách a plán Robiť sa, že nie som doma stroskotal, hneď ako Vivian otvorila dvere.

"Ahojte," pozdravila a sadla si do obývačky vedľa mňa, zatiaľ čo Vivian odišla do izby aj s raňajkami.

"Aj tebe dobré ráno," odzdravila som ju s nútením nadšením, ani som sa to nesnažila skrývať.

"Au," zamračila sa, "čo ti je?"

"Povedz prosím, že si si prišla len sadnúť a spýtať sa ako som sa vyspala a nejdeš mi povedať niečo také ako, že ti umrela rybička a nechceš ju spláchnuť do záchoda sama alebo že je tu veľký problém s potrubím vo vašej kúpeľni."

Usmiala sa.

"Nemám rybičku a keby bol problém s potrubím určite nepôjdem za tebou."

Hneď ako som sa zatvárila urazene tak doplnila: "Aj napriek tvojím úžasných technickým schopnostiam opraviť veci buchnutím, kopaním, nadávaním a nepretržitým upreným pohľadom na pokazenú vec."

"Myslím, že niektorí ľudia to tiež praktikujú, ale na ľuďoch, no na ľudí to pôsobí oveľa efektívnejšie," usmiala som sa.

"Hovoríš teraz o Amynej mame alebo o Eddiem?"

"Ach," vzdychla som si," nehovorme radšej o tom. Prečo si prišla?"

"Vzhľadom na tvoj postoj, stačí, keď tu teda len budem sedieť a to prečo som sem prišla, ti poviem na konci."

Začala som sa trochu báť.

"To neznie veľmi dobre."

"Snažila som sa, aby to znelo čo najlepšie," ospravedlňovala sa.

"Aj snaha sa cení," vypustila som z hlavy trocha múdrosti, pretože nič lepšie mi nenapadlo.

"Čo inak nové? Neozývala si sa mi odkedy sa stalo to s Eddiem," pozerala na mňa smutným výrazom. Ani pre ňu to nebol jeden z tých najlepších večerov.

Mykla som plecom.

"Nič zvláštne," povedala som vetu, po ktorej aj tak vždy niečo nasledovalo.

Slovo nič, takmer vždy znamená niečo. Nič bolo skôr rutinné slovo, ktoré povedal takmer každý na začiatku vety ani si poriadne neuvedomil jeho podstatu. Tak je to aj niekedy s vetou ľúbim ťa. Mnoho ľudí ju vysloví a ani netuší čo všetko veta ľúbim ťa predstavuje a ani to akú veľkú moc má.