J.C. | 7 podmienok prežitia

~5~

,,Získam si váš záujem keď poviem, že vás dokážem vyliečiť?"

,,Čože?!" Chcela sa uistiť, že počula dobre.

,,Ó áno. Počuli ste dobre." zasmial sa. Ak vraví pravdu, má ju v hrsti. Ale čo ak klame a chce ju len využiť? Nie je to hlupák, je si istý, že má v rukáve najväčšie eso aké môže  vytiahnuť.

,,Preto ste zvolil mňa." snažila sa neznieť ako žiarovka, ktorú zapojili k elektrickému obvodu. ,,V prípade neúspechu nemám čo stratiť, a ak by som uspela, čo je veľmi nepravdepodobné, mala by som späť svoj život."

,,Presne tak." prikývol Gabe.

Joyce sa zasmiala. ,,Druhá časť zne ešte menej realisticky než prvá, a to je už čo povedať."

,,Spolu s mojím obchodným partnerom sme celkom náhodou narazili na jeden experimentálny liek, ktorý by vám mohol pomôcť."

Joyce pri prívale štastia úplne odignorovala kombináciu slov experimentálny a mohol.

,,Ako mám vedieť, že ma nezradíte ak by som splnila podmienky?"

,,Nemôžte." lišiacky sa usmial Gabe, ,,ale nič iné vám nezostáva."

Rozhodnutie trvalo len sekundy. Presnejšie len jeden nádych a výdych.

,,Ak vám teraz poviem áno, budete ku mne otvorený a poviete mi všetko?" naposledy sa porazenecky opýtala Joyce. ,,Žiadne klamstvá ani polopravdy?"

,,Nič čo súvisí s vašimi úlohami."

,,Tak prečo už neotvoríme nejakú luxusnú fľašu a nezačneme riešiť podmienky?" Usmiala sa.

,,Dobrá voľba."

~

,,Súčasťou dohody je sedem úloh." Oboznámim vás s nimi jednu po druhej. Takže až dokončíte jednu, spojíme sa a zadám vám ďalšiu."

,,Ako sa so mnou spojíte?" prerušila ho rýchlo Joyce.

,,Jeden z mojich ľudí vás bude sledovať. Akonáhle splníte úlohu a bude mať vhodnú príležitosť, privedie vás ku mne."

,,A aká je prvá úloha?"

,,Nepredbiehajme. Dnes vás Caroline vezme do nejakého nakupného centra. Ľudia s ktorými pracujem nesmú vyzerať ako...." zrazu sa zarazil. Nechce je predsa uraziť hneď v deň čo sa stretli.

,,Len to dokončite, pravda ma neprekvapí. Ani neurazí." dodala, keď si všimla že Gabe stále váha.

,,Nechaj me to tak. Dnes nákupy a zajtra vás vyzdvihnú moji ľudia o desiatej. Čo hovoríte?"

,,V poriadku." Joyce vyčarila na tvári najlepší falošný úsmev na aký sa zmohla.

Nakupné stredisko, ľudia, hluk. Ani jedna z týchto vecí nebola podľa jej štýlu. To ale nejako prežije, nie? Predsa len, Cara vyzerá na dobrú spoločnosť.

,,Môžme vyraziť?" vošla do miestnosti Cara a Joyce hneď zacítila jej sladkú voňavku. Mala na sebe krátke modré šaty s ľaliami, biele lodičky, a strieborné dlhé naušnice, ktoré putali pohľat vďaka vyčesaným vlasom.

,,Páni, myslela som, že ideme nakupovať. Niečo mi ušlo?"

,,Nie," zasmiala sa Cara, ,,ale nech sa deje čokoľvek, snažím sa vyzerať dobre. Neboj sa, keď s tebou skončím, budeš na tom podobne."

,,To znie ako začiatok zlého vtipu." povedala som važne.

,,Tak si nenechajme ujsť pokračovanie. Auto čaká."