5.kapitola

36 7 0
                                    

Pohľad Lilly:

"A potom sme si užili!" poved Ian.

"Zabijem ťa." zamrmlala som si. Chris sa zamračil na tých dvoch a pustil sa do jedenia.

"Sobotaa!" zvrieskla Layla na celý dom. Nasledne sa hodila na kreslo a zapla film ktorý sme včera nedopozerali.

Asi v polke si k nám sadli Ian, Nate a Chris. Chrus si sadol medzi nás ako mama a Ian a Nate si sadli vedľa nás.

"O čom to je?" šepol mi Ian.

"Neviem." Šepla som naspät. Nenávidím keď ma niekto prerušuje počas sledovania.

"Prečo to potom pozeráš?" ozval sa znova. Rozhodla som sa neodpovedať.

"Vedela si o tom že korytnačky dýchajú zadkom?" opäť zašepkal.

"A že opice si vyberajú svojho partnera podľa ochlpenia medzi prstami."  prihovoril sa znova no tom som už nevydržala.

"Možeš byť konečne ticho!" zvrieskla som na neho. Postavila som sa z gauča a prepaľovala ho pohľadom.

"Ó, mačička má pazúriky. Aby si si nezlomila necht princezná." pobavene povedal a postavil sa oprati mne.

S celom silou som sa napriahla a kopla ho medzi nohy. Zásah!

"Olala, Ian. To sa jej podarilo." zasmial sa na tom Nate ktorý si ku nemu kľakol . Svoju kávu si položil na stôl a pomohol mu vstať. Síce to šlo tažko no po chvíli sa im to podarilo. Nate si zase zobral svoju kávu a začal z nej usrkovať.

"Vieš, Ian. Na to žeje to dievča, kľudne by mohla hrať za školský futbaloví tím. Pretože rána to bola slušná." pochválil ma Nate a Chris prikývol.

Sarkasticky sa usmial a potom mu z radosťou vyrazil tú kávu z ruky, ktorá sa rozliala asi všade.

"Veľa šťastia s upratovanim ty 'futbalový tím'." povedal  a odišiel z obývačky. Všetci okrem Nata sme vybuchli do smiechu.

•••

Deň sa tiahol veľmi pomaly. Potom nedeľa a hurá do ústavu.        *P.A. do školy*

Neverím že by sa niečo zmenilo iba kvôli tomu že u nás bolu tú dvaja ale predsa keď snívaš máš nádej. No nie?

Vošli sme do školy a obidve sme si to zamierili ku svojim skrinkám. Dostala som nápad! Vystraším Laylu, dúfam že sa zľakne.

Nenápadne som sa postavila za ňu a čakala kedy sa otočí. No jedno som asi nedomyslela. Hneď ako sa otočila vpálila to jej hlavou rovno do tej mojej. To bola sila!

"Au!" zamrmlala som a spoločne s Laylou sme spadli na zem ako vrece zemiakou. Potlesk pre mňa!

"Debil!" buchla som ju po hlave.

"A ty ešte väčší." zopakovala a buchla ma po hlave. Musel na nás byť smiešny pohľad.

Spoločne sme sa vybrali do triedy kde sa zaujali svoje miesta a čakali na učiteľa.

•••
O mesiac

"Ako si to vy dve predstavujete!" Kričala mama na mňa a Laylu.

"Ale mama!" rovnakým tónom jej to Layla oplatila.

"Máme právo ísť na výlet, ako všetky ostatné deti!" zakričala som aj ja.

"Emma, vieš že by sme im mali nechať trochu priestoru pred novou školou." prihovoril sa za nás otec.

Mama si vzdychla a následne prikývla. "Dobre, ale-"  odišla a vrátila sa z knihami.

"Toto všetko sa naučíte! Bez protestov." Ja a Layla ske prikývli. Vedela som že toto je najväčšu ústupok voči nám.

"Ďakujeme." povedali sme naraz.

•••
Ďeň výletu.

Sedíme v lietadle, všetci na svojich miestach. Je to pravda. Dva týždne bez rodičov! Kto by čakal že nám to víde.

To ešte netušili čo všetko sa im môže stať.

Ahoooooj!💚
Dúfam že sa vám časť páčila. Koment alebo vote poteší.

-L-Demons

New hopeWhere stories live. Discover now