●Bad Couple●Dokončené●

29.

Leo

Šli sme von na vzduch a ja som bol ticho.

,,Scott o čom sa chceš rozprávať?" Opýtal som sa.

,,Leo nič si nejedol, ani nepil. Dnes si skoro ani nič nepovedal. Veď môžeš odpadnúť preboha."

,,Scott, netráp sa tým! Som v pohode." Hovoril som tichým hlasom. Akoby som sa niečoho bál. Strachoval som sa o Zoe. Ale toto bolo iné. Mal som strach, že keď budem hovoriť, niečo sa stane. Neviem čo je so mnou a je mi to jedno. Chcem len aby sa Zoe zobudila.

,,Ale budem. Veď sa tu utrápiš. Leo, pozri. Viem, že si smutný z toho čo sa stalo a ja tiež. Ale musíš jesť a aj piť. Zoe by nebola rada, keby ťa takéhoto videla."

,,Neboj sa Scott. Nič sa mi nestane. Budem v pohode." Hovoril som a snažil som sa presvedčiť Scotta ale aj seba, že je to pravda.

,,Chceš ísť domov, či ostaneme tu?" Spýtal sa ma Scott a zároveň ma chytil za rameno.

,,Idem za ňou. Je to ťažké, ale ja to zvládnem. Musím ju presvedčiť aby bojovala. Aby sa nevzdala. Dúfam, že sa nezrútim ako pred chvíľou. Musím jej toho veľa povedať. "

,,Zvládneš to Leo?" Spýtal sa Scott.

,,Pokúsim sa." Zhlboka som sa nadýchol a šiel za ňou.

Prišiel som k nej do izby so sklonenou hlavou aby som ju nevidel. Stoličku som si prisunul k jej posteli a chytil ju za ruku. Odhodlal som sa pozrieť na jej tvár. Mala pár škrabancov, ale aj tak bola to najkrajšie, čo som kedy videl.
Chcel by som vidieť jej nádherné oči, v ktorých som vždy videl lásku. Bolo jedno či bola smutná, nahnevaná alebo šťastná . Vždy som v jej očiach videl lásku. Lásku ku mne.  Pohľad na ňu ma ničil. Vyzerala ako keby spala. Želal som si, aby len spala. Kiež by otvorila oči a pobozkala by ma ako to robila každé ráno. Vždy sa zobudila s úsmevom, s ktorým ma nakazila. Keď som ju videl usmievať sa, musel som sa usmievať aj ja.  Jej úsmev bol ako choroba, ktorá ma nútila byť šťastným a usmievať sa, aj keď som bol smutný alebo nahnevaný.

,,Zobuď sa Zoe. Prosím." Nariekal som. 

,,Vieš, že to bez teba nezvládnem. Zomriem ak sa ti niečo stane. Zoe, si svetlo. Ktoré keď zhasne, tak ja zomriem. Moja mama za to zaplatí a viem... Som na vine aj ja. Mal som ti povedať o tej babe. Veď ani neviem ako sa volá. Zoe, otvor oči. Prosím." Plakal som.

,,Zoe, som ochotný urobiť čokoľvek aby si sa zobudila. Prosím ťa zobuď sa. Kľudne ťa budem prosiť aj na kolenách." Kľakol som si vedľa jej posteli na kolená.

,,Pozri sa na mňa. Prosím otvor oči. Prosím. Pozri sa na mňa. Prosím ťa tu na kolenách, ako taký pako keď sa spovedá. Mala by si sa zobudiť a robiť si zo mňa srandu." Hovoril som a pozeral sa na ňu. Cez zaslzené očí som už ledva videl.

,,Prosím zobuď sa!" Zašepkal som posledný krát. Zatmelo sa mi pred očami a spadol som na zem.
Zobudil som sa na nejakej posteli a vedľa mňa sedel Scott.

Scott

Leo odpadol. Vedel som, že sa to stane. Veď už ani nepil ani nejedol. Ach Leo, Leo.

,,Si v poriadku brácho?" Spýtal som sa ho.

,,Čo sa stalo?"

,,Vyčerpanosť. Vravel som ti to."

,,Takže to, že Zoe zrazilo auto a je v kóme nebola len nočná mora?" Opýtal sa s nádejou, že mu poviem *bol to len sen* . Bolo vidieť ako dúfa, že ho nesklamem svojou odpoveďou.

,,Leo... Je to realita a nie mora." Povedal som so sklonenou hlavou.

Leo

Jeho slová ma boleli viac, ako keby do mňa bodal nožom. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Snažil som sa postaviť, ale Scott mi v tom zabránil.

,,Kam si myslíš, že ideš Leo?"

,,Musím ísť za Zoe." Povedal som, akoby sa nič nestalo a znova sa pokúsil vstať. Bez úspechu.

,,Nie Leo. Nedovolím ti namáhať sa." Povedal Scott.

,,Nedvíham nič ťažké, nebehám ani necvičím. To znamená, že sa nenamáham." Povedal som a dúfal som, že ma pustí za Zoe. No márne.

,,Leo kurva! Chceš sa tu totálne zrútiť?!" Bol nervózny. Toto asi nezachránim. Skúsim ho rozosmiať. Možno ma potom pustí.

,,Júlia nehnevaj sa na mňa a nekrič prosím. Budeš mať vrásky a to nechceš ani ty, ani ja."

,,Leo? Není mi do smiechu. Toto ti nepomôže."

,,No tááák. Ako ťa mám presvedčiť, že som v pohode? A... Môžem ísť za ňou?" Opýtal som sa trochu zúfalo.

,,Teba nepresvedčím čo?" Pozrel na mňa.

,,No asi nie. Čo mám urobiť, aby som mohol ísť za ňou?"

,,Donesiem ti niečo na jedenie a pitie." Šiel z izby von. Ochvíľu bol späť s táckou.
Natrepal som to do seba. Len a len kvôli Zoe.

,,Už môžem ísť?" Opýtal som sa ako dieťa.

,,Choď už. Rómeo." Snažil sa usmiať.

,,Ideš aj ty?"

,,Ehm." Odkašlal si. 

,,Už som bol."

,,Kedy?"

,,Keď si spal."

,,Dobrééé... Len dúfam, že si jej nič nepovedal o tom mojom odpadnutí. Lebo keď nás počujem a zobudí sa, zabije ma."

,,Nie. Nepovedal. Leo? Je v kóme. Nepočuje nás." Scottovi sa leskli oči. Bolo vidieť, že chce plakať. Prišiel som k nemu a bratsky ho objal.

,,Brácho nebuď smutný. Ja verím, že sa zobudí skôr, ako si myslíme. Ja viem, že asi nie som ten pravý ktorý by ti mal hovoriť, aby si nebol smutný, ale ver mi. Ona nám dvom ešte vynadá do debilou. Bude si z nás robiť srandu a tak ďalej. Ver mi. Bude v poriadku." Povedal som a usmial sa. Neviem kde sa vo mne zrazu berie ten optimizmus. Ale to je jedno.

,,Ďakujem, že si tu Leo." Povedal Scott. 

,,Neskutočne si ťa vážim aj ako kamaráta a aj ako ségriného priateľa. Som rád, že si vybrala práve teba."

,,Izba 334!" Ozývalo sa z chodby. Obaja sme vystrelili von z izby na chodbu.

,,Čo sa deje doktor?" Scott pribehol k doktorovi.

,,Slečne sa pohoršilo. Otvorila sa jej rana na nohe. Neviem ako, ale stalo sa. Prepáčte, musíme ísť na operačku." Povedal doktor. Hneď ako to povedal, ma prešiel môj optimizmus. Chce sa mi plakať... Ale musím byť silný pre Zoe, ale aj pre Scotta. Nechcem mu robiť ďalšie starosti.

,,Nie!" Scott sa zrútil k zemi. Z izby, na posteli niesli Zoe na operačnú sálu.

,,Sestrička." Postavil sa zo zeme Scott a pribehol k jej posteli. 

,,Sme tu. Sme tu sestrička." Zoe odniesli a on si sadol na stoličku. Hlavu mal položenú v dlaniach a plakal. Sadol som si k nemu a hladkal ho po chrbte.

,,Scott? Musíš byť silný. Počúvaj ma! Zoe bude v poriadku. Ona je silná. Dobre?" Len kývol hlavou. Ach bože. Prečo? Prečo sa toto znova deje? Kurva! Zbláznim sa! Na jednej strane moja láska. Na druhej Scott. Potom ja. A na koniec? Moja mama...

Nová časť♥Ako sa Vám páčila?♥
neznama19 ♥